Učiteľka vošla do triedy. Pozrel som sa na ňu. Na Michaelu. Bola krásna ako vždy. Dokonale učesané vlasy. Milý úsmev. Čmárala čosi do denníka. Otočil som sa. Ako ináč. Srdiečka a v nich: MAREK. Nechápem ako sa jej on môže páčiť. Viem, že baby ho žerú, ale... Čo má on a ja nie? Teda, on je futbalista a má modré oči či čo. A vlasy má ako blondína z Londýna. No a ja som tak trochu pri sebe. Vlasy mám čierne, skoro na ježka. A oči mám hnedé. A nie som žiadny športovec!
-Miška, k tabuli. - ozvala sa učiteľka. Miška sa postavila. Zacítil som jej nádhernú vôňu. Takú sladkú ako med!
UTOROK
Mali sme telocvik. Strieľal som na kôš. Keď vtom sa vrútila do telocvične Miška.
- Prosím ťa, vytiahni si tie tepláky. - milujem. Keď sa tak rozčúli, keď mám padnuté nohavice.
- Prepáč. - ospravedlnil som sa jej a milo usmial. Ale ona už bola duchom niekde inde. Marek sa tam hral s loptou. Najradšej by som mu jednu vlepil. Ale neurobím to. Kvôli Miške.
- Lenišová, poď sem! - kričal na ňu. Ako môže niekto na dievča takto kričať. Nechápem, že mu Miška na to vždy skočí!
- Nešla by si so mnou v sobotu niekam? - On ju práve niekam pozval, či sa mi to len zdá?
STREDA
Fyzika. Ako ináč, som otočený dozadu. Dnes je taká pekná. A niečo si čmára na prvú stranu zošita. To čo tam má? Usmiala sa na mňa! MAREK & MICHAELA LANGEROVCI
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Mohol som to tušiť!
ŠTVRTOK
Sedel som v lavici. No, ona neprichádzala. Dnes mešká. Chýba mi tá jej vôňa. Vtom som ju zbadal vo dverách. Mala nádhernú modrú sukňu a bielu blúzku. Prešla okolo mňa.
- Ahoj. - povedala, myslel som, že mne.Lenže za mnou stál Marek. Ani neviem ako sa tam ocitol. Niečo jej pošepkal do ucha a ona sa zasmiala. Tak krásne sa smeje!
PIATOK
Sedel som v lavici ako prikovaný. Nechcel som sa na ňu ani pozrieť. Nedokázal by som zvládnuť ten pohľad. Kreslil som. Ju. Zrazu som cítil jej vôňu. Chytila ma za plece. Pozrela sa mi na výkres a usmiala sa. Ale vtom už venovala pozornosť Marekovi.
SOBOTA
Pozerám sa von oknom. Kde je teraz asi Miška? Nikde v Markovom náručí. Cítim sa tak prázdny. Stretnúť sa majú niekde pri kine. Asi sa pôjdem prejsť
Neskôr
Prechádzal som okolo kina. Na lavičke tam sedel Miška a plakala.
- Miška! Stalo sa ti niečo ? Prečo plačeš?
- Marek...
- Okašľal ťa, že? Ja som si to myslel!
- Ivo, prepáč.
- Za čo?
- Že som stále k tebe taká hnusná.
- Ty mi odpusť, že sa furt vtieram.
- Ale nie, ale ja ťa mám v podstate rada. - postavila sa a objala ma.
-Aj ja ťa mám veľmi rád, Miška.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár