Sedela som na tom istom mieste, ako vždy a uprene som hľadela pred seba. Nebol to najlepší pohľad. Predo mnou sa rozprestieralo pozadie nášho úžasného spolužiaka Ivana, ktorý mi pekne lezie na nervy. Z myšlienok ma vytrhla až učiteľka, ktorá práve vošla. Otvorila som zošit a začala som čmárať. Stále musím myslieť na neho. Marek. Krásne modré oči. Vysoká vyšportovaná postava. A nádherné blond vlasy.
- Miška, k tabuli. - učiteľka ma vytrhla z myšlienok. Samo ma nebadane pozoroval. Dnes sa cítim fakt dobre. Ale keby som aspoň vedela, čo mám k tej tabuli ísť urobiť!
UTOROK
Vrútila som sa do telocvične. A čo sa oproti mne nerúti? Ivan.
- Prosím ťa, vytiahni si tie tepláky. - neznášam. furt, nosí nohavice tak, že mu vidím zadok!
- Prepáč. - On sa mi ospravedlnil? To som asi prvá v histórií komu sa ospravedlnil.
Aha, tam je. Mohlo ma napadnúť, že bude skúšať nejaký freestyle s loptou. Marek má fakt talent. Veď je špičkový futbalista!
- Lenišová, poď sem!
- Prosím? - snažila som sa byť absolútne normálna. Ach, taký je pekný.
- Tá tepláková súprava ti fakt sekne!
- Jeeej, ďakujem!
Jemu sa páči moja súprava?
- A, Miška?
- Áno?
- Nešla by si so mnou v sobotu niekam?
- Veľmi rada.
- Tak fajn. Čo kino?
- Môže byť.
STREDA
Strašná nuda na tej fyzike. Celý deň premýšľam, čo v sobotu na seba. Ivan ma furt pozoruje. Nechápem, čo ho na tom toľko baví. Otočil sa. Asi si všimol čo mám napísané na zošite. MAREK & MICHAELA LANGEROVCI. On by bol asi najradšej keby tam bolo IVAN & MICHAELA KONUŠOVCI. Ale tak na to nech zabudne.
ŠTVRTOK
Dnes meškám. Ale nejako to stihnem. Vošla som do triedy. Ivan a už vyzeral. Zbadala som Mareka pri mojej lavici.
- Ahoj. - pozdravila som ho. On ma chytil za ruku a pošepkal mi:
- Dnes vyzeráš nádherne. Teším sa na sobotu. Ozaj, nezavadzia ti tu tá slanina? - a ukázal na Ivana. Smiala som sa. Bolo to teda, vtipné!
PIATOK
Už len pár hodín a mám rande s Marekom! Nikdy by som nepovedala, že niekedy k niečomu takému dôjde. Som taká šťastná. Ivan sedel smutný v lavici. Ani si ma nevšimol. Nahliadla som mu cez plece. Síce ho nemám rada, nechcem aby som kvôli mne furt trápil. Kreslil. Nádherne kreslil. Mňa.
SOBOTA
Strašne sa teším. Už len pár desiatok minút a ideme do kina! Máme sa stretnúť v parku. Tak to aby som už išla.
Dorazila som do parku. Marek sedel na lavičke. A pri ňom sedelo nejaké dievča. Marek ju pohladkal po pleci a dali sa pusu.
- Lenišová! - skríkol. obzrela som naňho tým na vražednejším spôsobom ako sa len dalo. Zarehotal sa. Debil! Ako som mohla byť taká sprostá. Začali sa stým dievčaťom olizovať. Cítila som sa hrozne. Odišla som odtiaľ. Pri kino. Sadla som si na lavičku a pustila sa do plaču. Akurát naokolo prechádzal Ivan.
- Miška! Stalo sa ti niečo ? Prečo plačeš?
- Marek...
- Okašľal ťa, že? Ja som si to myslel!
- Ivo, prepáč.
- Za čo?
- Že som stále k tebe taká hnusná.
- Ty mi odpusť, že sa furt vtieram.
- Ale nie, ale ja ťa mám v podstate rada. - postavila som sa a objala som ho.
-Aj ja ťa mám veľmi rád, Miška.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár