Čo je hnev? Zamýšľal sa už niekto z vás nad týmto pojmom. Je to krátke slovo, áno, ale má v sebe o veľa viac, než iné, dlhšie slová. Síce ho pozná každý z vás, no určite mu nevie dostatočne čeliť. Málokto má svoj hnev pod úplnou kontrolou, ale pravdou je, že sa to ani nedá. Vždy sa nájde dôvod na hnev, či už menší alebo väčší. Samozrejme, že psychicky labilné osoby majú väčšie problémy so sebaovládaním, než my ostatní - „zdraví“. Okrem jediného prípadu. Ktorý možno niekto z vás ešte v živote nezažil. Veru v nezažil ozaj veľký hnev, taký akým je smrť. Lebo smrť blízkeho je najväčším stresovým faktorom a suverénne najväčším hnevom.

Sedel na okraji mesta, takého malého, bezvýznamného. Bol to on, čo mal hlavu sklonenú, čo sa asi mohlo stať, čo ho tak skolilo?!! Bola to smrť? Áno, prichádzajúca smrť, nevyliečiteľná choroba jeho syna. Ten malý, pred mesiacom ešte nič netušiaci chlapec, ležal nehybne na nemocničnom lôžku. Už len pohľad na neho bol skľúčujúci.
Prišla tak náhle, že si to nikto nechcel uvedomiť, ani on, ani jeho žena, ani jeho starší syn. Boli zmätení a zároveň vystrašení. Boli to len šedé myšky, čo sa predierali ulicami. Na vôkol si nič nevšímali a okolie bolo pre nich vzduchom. Cintorín bol každodennou zástavkou a stretávkou tejto vo vnútri prázdnej rodiny. Mali voči sebe odstup a tú priepasť nevedeli preskočiť, zachytiť sa jeden o druhého nebolo možné. A tak vyhasli ich životy ako vyhasol plameň poslednej sviečky.

Potom všetkom, čo sa stalo nemali pocit, že podobné sa môže stať skutočnosťou. Na smrť už mali iný pohľad, hlbší. Pud sebazáchovy bol silnejší, nechceli si navzájom spôsobovať ešte väčšiu bolesť, no keď jeho druhý syn prechádzal cez prechod, zamyslený a s hlavou v oblakoch, ani nevedel ako preletel cez kapotu. Auto ho odhodilo 10 metrov dopredu, a ešte raz v plnej rýchlosti prešlo. To auto odfrčalo preč, akoby nič. Po chvíli sa síce vodič vrátil, zrejme mu došlo, čo spravil.

Jedna tragédia za druhou, akoby to nestačilo. A otec teraz posedával v malej kaviarničke na okraji mesta, mal naraz pocit úplnej prázdnoty, ešte väčšej ako predtým. Jeho žena to psychicky nezvládla, predávkovala sa liekmi na spanie. Nevedela prežiť smrť svojich dvoch synov, pobrala sa na svet, kde je všetko iné, krásne. Tam sa s oboma opäť stretne a jej duša bude znovu voľná.

Čo mohol ten bezduchý muž robiť? Len tak sa vrátiť do života, do práce a každý večer chodiť domov – do prázdneho bytu? Možno áno, keby ho na srdci neťažila myšlienka, že TEN, ktorý pripravil o život dvoch ľudí, syna a nepriamo jeho ženu, sa pokojne prechádza po ulici, opäť si raz sadne za volant. Nie, nie! Ten hnev, čo ho tak ťažil... teraz pocítil ešte väčšiu túžbu. Chuť pomsty, ktorá je sladká. Tak prečo nie? Vymyslel plán, zabil toho vraha. Teraz bol aj on vrah. No to mu neprekážalo. Vzali ho do väzenia. Dostal 15 rokov, no po roku spáchal samovraždu. Uvedomil si, že žiť nemá zmysel.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
whatsername  7. 10. 2010 17:10
hm
Napíš svoj komentár