V ich objatí
a zahrnutá láskou.
V rozprávke
ktorá nikdy nekončí.
Ich úsmev
znamenajúci pre mňa celý svet.
Sú mojím všetkým
a ešte niečím viac.
Im patrí moje ďakujem,a oni to vedia.
Poznajú ma viac ako ktokoľvek iní.
Niesom si v živote istá takmer ničím
no oni budú pre mňa vždy Tí...
Moji rodičia!

(a nie je to klišé...)

 Vyznanie
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
demonsdream  11. 4. 2008 12:54
Nooo... U mňa to neplatí... Ak je pravda, čo píšeš, máš sa fajn
2 
fotka
gothicpoethic  11. 4. 2008 14:18
No je to pravda, aj keď to nerada priznávam



Btw- pekná báseň
3 
fotka
m1k3  15. 4. 2008 11:47
Parada. Ze to tak je a ze si to uvedomujes
Napíš svoj komentár