...v poslednej dobe mám tendenciu neustále sa zamýšlať nad tým, či toto všetko má byť niečo ako obrovská výzva,či skúška.
Viete, keď máte pocit, že už nemôže byť nič horšie a potom sa stane niečo, čo vás presvedčí o opaku...
A vaše sebavedomie je udupané nemilosrdným opätkom beznádeje, egoizmu a im podobnými, ktoré nie práve najpozitívnejšie vplývajú na vašu psychiku.
Proste sa len snažím povedať, že keď sa niečo *ebe,tak poriadne a ,,kvalitne,,...
Netuším prečo.
A tiež nemám pocit, že by sa mi to niekedy niekto chystal objasniť.
Viete, keď sa ráno zobudím a mám takú náladu, že by som radšej prespala(alebo minimálne aspoň preležala)celý deň...alebo si poviem, že to nestojí dnes za nič...keď sa budím s náladou,,pod psa,,...snažím sa myslieť na to, že príde niečo pozitívne.
Nepríde.
Proste a jednoducho...sú dni, ktoré sa nedajú ovplyvniť(bohužiaľ, ako veľa vecí v našom živote...)
Sú to dni, kedy máte pocit, že sa celý svet okolo vás rúti do priepasti.
Dni, kedy máte pocit, že sa všetci otočili chrbtom...a práve vám.
Dni, kedy sa chcete skryť do kúta a plakať...
Dni, keď chcete niekoho objať,no práve vtedy sa vám zdá, že nikto taký pri vás nie je...
Sú to vlastne dni plné strachu a beznádeje...nostalgie a myšlienok, ktoré nemáme tak radi...
Ďalší deň vstanete, a máte pocit, že nič krajšie ako tento svet neexistuje.
Vstanete a chcete kričať od radosti ako všetkých naookolo milujete...
A potom príde znova ďalšie ráno...a vám sa zdá, že všetci sú proti vám........a takto to ide dookola.
Tak ma napadá stále len jedna otázka...Prečo to takto v živote funguje(resp.nefunguje...)???
Ide o nejakú rovnováhu medzi dobrom a zlom, alebo je toto celé len nejaká skúška, ktorou musím prejsť???
Lebo ak áno,tak...
...momentálne neprechádzam.
taketo dni vsak ludi casto aj posilnuju.. kazdy den v zivote je tu len raz. kym je mozne, treba sa snazit si ho zlepsovat, aj ked viem, ze casto to neni jednoduche. je vela ludi, ktory maju mozno zivot omnoho horsi, ako my
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Áno, život je mnoho ráz ako húpačka, raz si hore a raz dole. Ten pocit mám aj ja. I keď výchylka tej hojdačky je asi u mňa menšia.
V tých okamihoch keď si dole ale máš jedinečnú šancu.. roztriediť ľudí na kamarátov a priateľov.