Aj smrť by bola lepšia ako toto... nič

Nikdy som sa necítila tak sama ako teraz. Neviem, či je to tým, že sú prázdniny a ja iných kamarátov ako spolužiakov nemám, alebo tým, že v rodine nevidím žiadnu podporu. Možno je to len typická "kríza pubertálneho veku" a rovnako ako ja sa cíti každý druhý puberťák, ale viem, že sa cítim strašne.

Je to blbé, ale naučila som sa teraz veľa čítať. Väčšinou tie tínedžerské romány a podobne. Jediné na čo myslím je, čo sa stane v ďajšej kapitole. Žijem vo fiktívnom svete vytvorenom autorom. Čím viac nad tým uvažujem, zistila som, že nemám vlastný život. Môžem si za to sama, ja viem. Som strašne osamelá. Rodina ma samozrejme ako typickú pätnástku nechápe a nemám kamošov, na ktorých by som sa mohla spoľahnúť. Necítim nič, iba totálnu samotu... Napadla ma už aj myšlienka, že keby som zomrela a všetko opustila, nebolo by to horšie ako teraz.

Upokojuje ma len myšlienka, že možno v živote niečo budem znamenať, veď som ešte mladá, ale bojím sa, že je to len môj sen. Život ako toto sa ani neoplatí žiť...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu