Kedysi som chcela byť herečka. Som celkom dobrý zabávač a zahrám vám, čo len budete chcieť. Túžila som po javisku, ale nikdy som nemala odvahu, lepšie povedané, nechcelo sa mi prihlásiť do nejakého divadelného krúžku.
Rada píšem, vždy sa potrebujem s niekým rozdeliť o zážitky a písaním to ide najlepšie. Nečítam s nejakou obľubou. Jedine niečo, čo ma zaujíma, možno nejaké teenegerské kraviny. Neviem, či mám talent na písanie, ale ja som v pohode a baví ma to. Mala som aj taký nápad, že by som išla na žurnalistiku, alebo čo, ale rozmyslela som si to. Veď je veľa iných vecí...
Milujem hudbu, bez hudby by som asi ani nemohla žiť. Každý deň si potrebujem zaspievať, pustiť si nejakú hudbičku. Hudba je jediné, čo ma takpovediac drží nad vodou. Vždy keď ma niečo trápi, alebo som nahnevaná, odreagujem sa hudbou. Zaleziem do izby, pustím si hudbu a som v pohode. Písala som si texty a priznám sa, aj si ich len tak píšem. Už keď som mala 3 roky a naši ma vozili v kočíku tak som si spievala svoje vymyslené pesničky a okoloidúci sa na mne smiali.
Má človek ako ja vôbec šancu uspieť v niečom, čo ho baví? Okolo mňa sú väčšinou ľudia, ktorým sa nepodarilo splniť si sen. Bojím sa, že skončím zavretá niekde v kancelárii a budem si spievať pred zrkadlom, nemo sa pozerať na hviezdy v svetle reflektorov a túžiť po tom pocite...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dunka
27. 6.júna 2007 21:23
zaujmy rozsiruju nase obzory a rob co ta zaujima
2
hraj divadlo ako ja, je to super a to ta zamestna to mam osvedcene, ale hlavne nepodliehaj panike ani ja neviem co budem robit.
4
keď sa nad tým trápiš, to znamená, že ti na tom záleží a krom toho máš ešte len 51, o zbabranom živote alebo zahodenej šanci hovor radšej neskôr
Napíš svoj komentár