Zastavilo sa všetko. Úplne všetko. No nie život. Ten ide, išiel a vždy aj pôjde. Zastavil sa človek. Zastavil sa a nemôže sa pohnúť. Hľadá svetlo. Nič a všetko je podstatné. Nič a všetko vidí. Nič a všetko sa mení. Hľadá...svetlo. Zazdalo sa mu, že niečo počul. Nejaký pohyb. Svetlo to nebude. Niekto ho ťahá za ruku. Chce ho vytiahnuť alebo stiahnuť? ? Nestačí rozmýšľať. A tak zakričí: Stop! Všetko prestane. Ublížil slovami ruke, ktorá sa ho dotkla. Ovanul ho jemný vánok, cíti prítomnosť osoby. Stále je pri ňom. Bude tu stále? Prečo tu je? On nepotrebuje pomoc! Osoba zavadzia. Pokoj. Kľud. Človek rozmýšľa. Rozmýšľa v tme, nič nevidí, len seba, svoje myšlienky, svoje spomienky. Áno, spomienky. Vie v nich plávať. Nikdy sa v nich neutopí, či? ? Započúva sa. Tá osoba je stále za ním. Prečo? Čo žiada? Bude tu stále? ,,Áno, bude...",zaznie. ,,Len musíš otvoriť oči."

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rimanka  17. 3. 2010 11:30
chvíľu sa mi zdalo že stojí na koľajniciach a čaká na vlak..
Napíš svoj komentár