Kedysi mi niekto ponúkal raj:- „ Môžeš mať peniaze, drahé šaty, šperky, šťastie, možeš mať všetko načo si spomenieš.!“
-„ V čom je háčik?“, opýtala som sa...
-„ Nemôžeš mať lásku. Zvolíš si raj, musíš žiť bez človeka, ktorý by Ťa miloval. Ale Tebe to predsa zato stojí! Veď sa pozri – po každom nepodarenom vzťahu si nešťastnejšia a zúfala! A že tých nevydarených vzťahov nebolo málo....ten posledný bol moc bolestivý,že? Tak neváhaj- veď môžeš byť šťastná i bez toho! A hneď! A nie stále čakať a skúšať kto za čo stojí. Aj tak teraz lásku nemáš!“
-„ Môžem mať peniaze, drahé šaty, šperky, šťastie, dokonca všetko na čo si teraz spomeniem, ale ja nechcem! Nechcem nič z toho! Chcem lásku! Hľadám lásku! To je to o čo sa celú dobu snažím. To, prečo som stále nešťastná, sklamaná a zúfala. K čomu by mi bolo doterajšie snaženie, kebyže som vedela, že to nikdy nesmiem nájsť? Aj keď nemám lásku, mám v nej nádej! Možno som hlúpa a naivná, ale stále som neprestala veriť. Sú miliardy rybičiek v mori nazvanom svet a jedna tam musí čakať práve na mňa!“
-„ Môžeš mať raj a vyberieš si trápenie? Nechápem ľudí! Každým dňom sa trápite a čakáte čo môže prísť. Nemáte nič isté a aj napriek tomu veríte. A spoliehate sa len na svoju vieru! To Ťa to čakanie neunavuje a sklamanie nebolí? To by si nechcela vedieť čo príde a vedieť, že bude stále len dobre?“
-„ Nechcela! Bez sklamania neexistuje šťastie a bez bolesti láska! Aj keď každý deň plačem a bojím sa zajtrajška, stále dúfam, že príde niečo krásne a keď nie?....Život ponúka mnoho druhov bolesti a to aká je ich sila a intenzita záleží len na tom, ako moc sme milovali. To, že verím mi dodáva nádej a posúva k ďalším a ďalším zajtrajškom. Čo z toho, kebyže som vedela čo ma čaká. Vedela by som síce, že budem šťastná, ale už by ma nikdy nič nemohlo prekvapiť.“
-„ Volíš radšej bolestivú cestu, než aby si bola šťastná v raji?“
-" A ide to, byť šťastná bez lásky???“....

 Úvaha
Komentuj
 fotka
endre-silentname  3. 6. 2008 09:49
Toto je presne ten typ úvahy, ktorých mi tu chýba viac... či už vyjadrené otvorene alebo v takomto príbehu.



Bez lásky sa nedá žiť... mohli by sme mať všetko, ale ak máme srdce, nedá sa žiť bez lásky.



Nakoniec nie sme postava z románu Jána Hrušovského, čiže sme stvorení pre lásku a pre šťastie duševné..



krásne vyjadrené... veľmi schvaľujem tento blog.
 fotka
petka9  3. 6. 2008 10:45
velmi pekne napisane...
Napíš svoj komentár