Stratila som Ťa. Tam, u toho rozbitého hrnčeka kávy. Vtedy sa to celé definitívne skazilo. Bez šance na návrat. Bez šance na čokoľvek. Bez štipky nádeje...
Stratila som Ťa. tam, na tej starej lavičke vedľa toho starého duba, kde sme sa schádzali. Práve tam sa naše cesty spojovali. Teraz už sa ale nespoja nikdy..
Stratila som Ťa. možno, že tam, pri jednej z tých žltých slnečníc, keď sme behali po rozkvitnutej lúke a boli šťastní. Možno, že šťastná som bola iba ja. Možno, že som sa mala už vtedy obhliadnuť...
Stratila som Ťa. Možno, že Ťa znovu nájdem. Ako tie strieborné hodinky, čo si mi vtedy priniesol k narodeninám, ale ja som ich stratila. Vyzeral si vtedy, že Ťa to mrzí možno viac ako mňa. Ale ja som ho potom znova našla. A od tej doby na ne dávala väčší pozor...
Stratila som Ťa. Možno navždy, len si to nechcem pripustiť. Tú bolesť by som asi neprežila. Sedím tu a civím na mobil a v poslednej iskričke nádeje dúfam, že zazvoní. Že sa touto chladnou miestnosťou rozoznejú tony našej obľúbenej piesne...
Stratila som Ťa. Neviem kde, neviem prečo, ani čo vlastne stalo. Ale viem jedno. Nikdy Ťa nevytesám zo svojho srdca. Aj kebyže som chcela...
Stratila som Ťa. Možno, že sa s tým nevyrovnám vôbec nikdy. Možno zbytočne lipnem na minulosti, ale je ťažké sa nadýchnuť a ísť vpred. Je ťažké sa neobzerať.
Stratila som Ťa. Možno už som vlastne stratila úplne všetkých. Láska bolí, prečo tak moc bolí? Nedá sa zvládnuť, nedá sa prekonať, nedá sa vydržať. Prečo je vlastne na svete? Aby nám ubližovala?
Stratila som Ťa. Nikdy už to nebude ako predtým. Nikdy...Nikdy sa už nevrátiš....
Stratila som Ťa. Umieram, sama aopustená.Umriem spoločne so svojím srdcom, ktoré bilo pre Teba a ktoré si si odniesol so sebou...a nikdy mi ho už neprišiel vrátiť. A ani neprídeš...
Stratila som Ťa. Z očí sa mi hrnú slzy a padajú dole. Stále dolu...Už tak dlho....
Stratila som Ťa. Prečo som Ťa vlastne stratila? Čo som urobila nesprávne? Čo bolo zlé? Prečo si mi to nepovedal? Snažila by som sa to napraviť. Snažila by som sa...Zo všetkých svojich síl...
Stratila som Ťa. Možno už vtedy, keď sme šli po ulici a ty si ma ani nechytil za ruku...
Stratila som Ťa. Možno už vtedy pri tom daždivom dni...
Stratila som Ťa. Možno už vtedy, keď si mi v noci, keď som bola chorá, zabudol prísť dať pusu na dobrú noc a druhý deň si odišiel, zatiaľ čo ja som spala.
Stratila som Ťa. Opakujem si to stále dookola, akoby to všetko dokázala len táto veta zmeniť.
Stratila som Ťa. A možno som sa stratila ja. Vo všetkých tých klamstvách a nepríjemných narážkach. Posledné dni, čo sme spolu boli, som už ani nedokázala rozoznať čo je pravda a čo lož..
Stratila som Ťa. Už ma to nebaví stále dookola vravieť, ale musím. Ako by to bola akási zvyková tradícia, ktorú nejde porušiť. Nedokážem ju zastaviť.
Stratila som Ťa.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
driftqueen
27. 5.mája 2008 21:30
poznaaaam...no smutneee
Napíš svoj komentár