Nedavno mi darovala moja babinka jednu pohladnicu. Je to fotka. V strede stoji maly cernossky chlapcek v ufulanom, kedysi bielom, tricku, ktore mu je ocividne privelke a tak ho ma az po kolena. Je bosy a okrem toho tricka nema oblecene nic. Za nim stoja dalsie dve deticky, ktore vyzeraju podobne. Chlapcek sa na mna pozera velkymi ocami a ,co je najdolezitejsie, usmieva sa.....
Okrem deti je na fotke este domalovane slniecko, oblaciky, motyle a spievajuce vtaciky.
A celkom dole je napis: ,,Malokto je taky chudobny, aby nemohol darovat usmev."
Ked som tuto pohladnicu dostala, velmi ma potesila, lebo odovzdava urcitu myslienku. Zaroven som sa okamzite zamyslela, ako to je. Uvedomila som si, aku velku pravdu tato veticka v sebe nesie, a uprimne som si zelala, aby sa mi toto poznanie vrylo hlboko do pamati. Som celkom pesimistka a rada sa postazujem, no v skutocnosti su moje kvazi problemy uplne zanedbatelne oproti ludom, ktori denno-denne bojuju o zivot, nemaju co do ust a podobne.
Chcela by som dokazat usmievat sa len tak, bezdovodne, lebo ked sa niekto na teba usmeje, je ti urcite lepsie, ako ked ta zamrazi pohladom. Nie je to take lahke, ale zacat sa da vzdycky, no nie?
A este jeden moj oblubeny vyrok na zaver: "Nikdy nezabudni na usmev - je to svetlo, ktore pri pohlade do oci prezradi, ci je srdce doma."
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kika-00
24. 4.apríla 2007 21:24
veľmi pekný prispevok .. a máš úplnú pravdu .. niekto si to ani nedokaže uvedomiť .. a naozaj úsmev je viac ako dar - aspon pre mna .. ja som dosť velká optimistka ( teda aspon to o mne hovoria D ) a snažím sa usmievať aj v tej najhoršej a najťažšej chvíli, a je to tažke, ale snaha je ..
2
suhlasim s tebou, dat usmev je to najmenej co pre tie nase slniecka mozeme urobit
Napíš svoj komentár