Bol vecer, no svetlo nezazala. Sedela na posteli v tmavej izbe a rozmyslala. Rozmyslala o vsetkom a o nicom. O tom, co sa stalo, co sa mozno stane, co by chcela, aby sa stalo.
Rano ju zobudil luc svetla, ktory sa predral cez zatiahnute zaluzie. Vonku spieval vtacik, no jeho spev nevnimala...neustale sa vracala k svojim uvaham, uvaham, ktore neviedli nikam, k svojim snom, ktore sa sak mohli naplnit iba v jej hlave. Uvedomovala si, ze nezije a chcela to zmenit...teda rozmyslala o tom.....stale a stale sa jej vynarali rozne predstavy, virili okolo nej vidiny idealneho sveta.....Vdaka myslienkam utekala pred problemami, pred vsetkym, no nedokazala sa od toho odputat. Vedela, ze nech rozmysla ako chce, riesenie nenajde, lebo riesenie neexistuje.
Jej zivot sa krutil okolo otazky ,,co by bolo, keby...?"...
Raz po dlhsom case sa prechadzala vonku. Stretla susedu z vedlajsieho poschodia a zarozpravala sa s nou. Otvorila jej oci. Zrazu si vsimla, ze okolo domu su vysadene nove stromceky, ktore sa bazlivo trasu v navaloch vetra, a vedla sa zelena krasny zivy plot, ktory bol nedavno malicky. Cudovala sa, kedy sa to vsetko stalo. Zrazu vedela presne, ze uz dalej nemoze prezivat tak ako doteraz. Zistila, ze nechce, aby na konci cesty zistila, ze vsetko premrhala a nevyuzila sancu, ktoru mnohi stratili bez toho, aby chceli...
Na druhy den odhodlane vysla z domu, no bolo neskoro - opat upadla do spanku
...... posledne, co videla, boli svetla skodovky a modre nebo, na ktorom sa crtal naznak duhy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fhobos
1. 6.júna 2007 00:13
nice pekné to je
Napíš svoj komentár