Neznasam tu spinu. Nenavidim ju. Naozaj, uprimne z celeho srdca.
Nemam rad ani moj doterajsi a hlavne terajsizivot. Stoji uplne za nic. Laska, praca, zdravie, vsetko je na bode mrazu, ale absolutnom. Vsetko je na nule. Kto vie, mozno to je osud a mozno len lahostajnost cloveka sameho k sebe zmiesana s neskutocnou lenivostou a nechutou riesit problemy, ale asi je to zmes toho vsetkeho. Ked sa k tomu pripoji trocha smoly, tak ide vsetko dole.
Vazne ma to uz vsetko serie. Aspon ze uz nefajcim a zacal som zit zdravsie, inak by som asi skoncil ako ti roztraseni ludia co davaju denne 2 krabicky a je im to uplne jedno, este na to hltnu dajaku antidepresivnu tabletku. Viem, neskoncil by som tak, lebo nie som uplny imbecil, ale aj tak, zit sa musi zdravo aj ked sa zije zle. Nechcel by som aby som jedneho dna zistil, ze je uz vsetko v poriadku a mala nocna mora je za mnou a v ten isty den by mi k tymto dobrym spravam panboh pribalil rakovinu pluc. Lebo vsetci vieme aky je a ze by toho bol schopny a este by sa pri tom zadusal smiechom.
Nabombovat ho do jeho tucneho brucha. A jednu poriadnu ranu do hlavy na spamatanie...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár