Severské vtipnôstky a divnôstky

Musím sa priznať, že ako si tak čítam Ságu o Ynglingovcoch (t.j. text, ktorý zobrazuje obdobie od najstarších mýtických čias starých Germánov až po úsvit nórskej histórie), je mi celkom smiešno.

Posúďte sami.


Najprv zopár zaujímavých mytologických vysvetlení:

-Prví bohovia vznikli tak, že krava Audhumla (príp. Audzhumla) lízala slané kamene obložené ľadom a z nich sa prebudili Oni (akokoľvek divne to môže znieť).

-Prví ľudia vznikli tak, že bohovia vdýchli život neživým polenám (akokoľvek divne to môže znieť).
Tu však musí každá feministka zatvoriť pusu, lebo narozdiel od Biblického vysvetlenia zrodu prvých ľudí, v severskej mytológií nebola žena vytvorená ako druhá v poradí - z časti mužského tela, ale obaja boli stvorení naraz. Nič v menách Ask a Embla sa ani náhodou neponáša na niečo v menách dvoch pred-chvíľou-spomínaných zakladateľov rodu.

-Najmúdrejší boh Ódin mal na pleciach vždy dvoch havranov - Hugina a Munina. Jeden z nich bol zosobnením múdrosti. Nuž a načo bol ten druhý? Slúžil na to, aby Ódin nezabudol, že je múdry, čiže bol akousi spomienkou na múdrosť bračeka - havrančeka.

-Ďalej je tu pekne vysvetlené aj to, prečo je more slané.
Udáva sa, že existoval morský kráľ Mýsing, ktorému sa do rúk dostal Grotti - mlyn šťastia. Tento fajný mlynček bol fajný práve preto, lebo bol plnenia-prianí-chtivý.
Stačilo, že k nemu postavili dve mlenia-chtivé obryne a mlynček mlel, mlel, mlel, dokým sa obryniam chcelo.
Mlieť.
Nuž a tento ujo Mýsing bol nemúdry a príliš "na zlato", nuž prikázal obryniam, aby mleli a mleli - veľa, veľmi veľa soli. A keďže boli s týmto plnenia-prianí-chtivým mlynčekom na lodičke na mori a umleli (? ) toho príliš, utopili sa.
Mlynček zrejme vycítil, že jeho pán, hoci už bol nie medzi nimi (cháp: nami), by určite nástojil na tom, aby ďalej mlel, hoc aj pod vodou a navždy. A keďže medzi základné atribúty jeho povahy patrila plnenia-prianí-chtivosť, nesklamal a melie do dnes.


A ešte zopár zaujímavých úmrtí:

-Jeden kráľ zomrel v obrovskom sude medoviny, citujem:
Spadol rovno do obrovského suda a hoci už na medovinu nemal chuť, napil sa jej toľko, že sa už viac neprebudil.

-Iný veľmi túžil vidieť znovu Ódina, ktorý medzitým tzv. odišiel na večnosť, tak sa ho vybral hľadať. Žiaľ, nechal sa nachytať trpaslíkmi a vbehol do kameňa, kde mu tí malí hajzlíci tvrdili, že sa Ódin akože nachádza. Tam prebýva pravdepodobne doteraz. Ale berme to ako úmrtie.

-Iní dvaja bratia boli nesmierne nadaní v jazde na koni. Tak si povedali, že si zasúťažia - súťaž spočívala v tom, že neprestanú jazdiť, pokým sa neukáže, kto je rýchlejší a dlhšie vydrží. Samozrejme, že takýto skvelý nápad nemohol skončiť inak ako tým, že ich po viac ako troch dňoch hľadania našli - oboch mŕtvych. (Kam až to mužské ego vie zájsť...! Česť výnimkám - tie existujú).


Ako perličku mi nedá nespomenúť jednu vec.
-Istý kráľ mal zvláštnu anomáliu. Jeho najlepším priateľom nebol... iný človek. Žiaľ, ani pes.
Bol to práve vrabček, ktorého pokladal za svojho najbližšieho a najvernejšieho spoločníka. Kráľ jeho reči rozumel, keďže bol múdry. Vrabček si lietal po celom kráľovstve a vždy kráľovi začvirikal, čo je nové (zrejme preto ho mal kráľ tak rád. Ľudská bytosť, by to, priznajme si, nemala ako zvládnuť).
Jedného dňa sa však stalo, že vrabčeka zazrel skúpy sedliak. I veru trafil ho kameňom tak, že vtáčik umrel.
Reakcia kráľa?
Fest spustošil celý kraj.








Takže, do sfíkovania.

 Napínavý príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu