Túto tému sme mali aj na maturách, neviem či je všade ale u nás bola a zrovna na anglickom jazyku. Mali sme tam otázku, že kam by sme pozvali zahraničného návštevníka, alebo čo by sme mu ukázali. (Nejako takto to znelo, zvláštne človek maturoval pred rokom a nič si z toho nepamätá, ale to je jedno). Vtedy som odpovedala, že by som ho pozvala si sadnúť si do oblúbeného podniku a potom by som mu ukázala kostol a iné somariny v naše dedine. Klasická odpoveď maturanta.

Ale teraz sa na Bernolákovo pozerám inak, je zvláštne ako sa človek mení. Mohlo by sa povedať, že dospieva. Teraz sa na Bernolákovo pozerám inými očami, a inak by som ho predstavila okoliu. Dedinu, ktorá nemá ani 20 000 obyvateľov, možno ani 10 000 obyvateľov ale rozlohov je obrovská. Je zvláštne ale v prvej chvíľi keby sa ma na moju dedinu niekto pýtal povedala by som, že ju milujem. Aj keď nei som z tých ktorí chcú v nej ostať naveky. Je len rpeda krásna, milujem tie okamihy, keď začne prvé jarné slnko a mne sa vtej dobe vynárajú spomienky, láznostva, ktoré som stvárala ako malá. Ako som sa šantila po uliciach, ako som behávala po rôznych kútoch. Nikdy som sa nemusela báť, je to zvláštne ale sama dedina ma chránila.

Áno u nás na dedine sú tiež "individuá" rôzny povalačí a ľudia ktorým sa endá veriť. Ľudia s ktorými keď prehovoríte tak o Vašom rozhovore hovoria všetci, alebo vyjdete si von s novým kamošom a už ste neviem čo a kde s ním všetko robili, ako ja hovorím skončíte na titulke. Ale kde takí ľudia niesú? Hocikde na svete to máte, v každej dedine sa ľudia poznájú navzájom. Takže to je všade. Ale Bernolákovo je nádherná krajina. Máme tu plno miest kde sa dá premýšľať, kam sa dá ísť na prechádzku zo zvieratami, kde sa dá ukryť pred svetom ( a niekedy možno aj pred Bohom). Miesta, kde je kľud a žiadne klebety. Nitko to by Vás hneval, len krásna príroda, teplo slnečných lúčov ... skrátka raj na zemi. Veľa ľudí by so mnou teraz z mojej dediny nesúhlasilo, ale ja somrada, že vyrastám tu, resp.: že som vyrastala v tejto dedine. Vždy tu bol kľud, vždy tu pokoj, nikto nikoho neotravoval, nikdy som nemala strach vyjsť na ulicu, nikdy som nezabúdila. Vždy som mala kade behať, vždy sa našlo voľné "ihrisko", všade sa dalo stanvoať ... chytať rybky, prechádzať sa ... skrátka dedina snov. A tak ak sa ma spýtate čo ukážem cudzincom, tak na to je ľahká odpoveď .. Ukaážem všetko. Ukážem aj spomínaný kostol (aj keď také podobné sú asi po celom svete), ukážem naše detské "ihriská", ukážem všetko čo ma zaujalo ako malú a doteraz ma to dokáže nadchnúť. Ukážem miesta, ktoré oslavia už len tým, že sú, už len tým, že sa tam dá rozmýšľať a nitko Vás nevyrušuje. Kto by nemiloval taký raj?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
klidopido  27. 7. 2012 21:43
Tam som bol, ale videl som len stanicu vlakovú a Koráb alebo ako to nazvali Hold viac mi neukázali
Napíš svoj komentár