William Dark odomykal dvere do svojho domu. Domov prišiel o niečo skôr, ako povedal synov. Do zámky pichol kľúčik, keď sa z domu ozval výstrel. Will sa tak zľakol, že kľúče mu padli na zem. Spamätal sa dosť rýchlo, zodvihol zväzok kľúčov a odomkol dvere. Vošiel dnu. Po celom tela mal zimomriavky a bolo mu zle. Pobehal všetky izby na prízemí, nič nechýbalo, všetko bolo na svojom mieste.
Zbláznil som sa? Asi som zle počul. Kto by tu strieľal? Povedal si viac-menej výsmešným tónom.
"Maťo! "
Nič. Žiadna odpoveď.
"Martin, " zakričal otec znova.
Ale stále sa nič neozývalo. Will vybehol hore schodami a smeroval k synovej izbe. Pri dverách sa zstavil a zaklopal.
"Maťo? Si tam? "
No nikto sa neozýval.
Will vkročil dnu. Chcel sa ubezpečiť, že jeho jediný syn je v poriadku. Otvoril a vkročil dnu.
"Preboha, " skríkol Will a padol na kolená.
Pomaly sa doplazil k synovej posteli. NA okne oproti synovmu telu bol krvavý fľak, posteľ bol od krvi. Will sa ako tak dal dokopy. Postavil sa vedľa posteli.
"Martin, vstávaj, " plakal Will a v náručí mal, ešte stále teplé telo svojho syna.
"Prečo si to spravil? Prečo? "
Will z vrecka vybral mobilný telefón a zavolal políciu a záchranku.
"Dobrý deň, pri telefóne William drak, chcem nahlásiť smaovraždu."
"DObrý deň, o koho sa jedná? "
Spýtala sa zachránarka.
Will vybuchol do plaču.
"Môj syn, bývame na Šofoltého 15, prosím ponáhľajte sa."
Hneď nato zložil telefón. No telefón nschoval späť do vrecka vedel, že budú volať druhýkrát. Mal pravdu.
"Haló? "
Ozval sa.
"Potrebovali.."
"Ja viem, ponáhľajte sa, prosím, " znova položil.
Práve vtedy vyrazila sanitka. Will si zase sadol k synovi.
"Synček prečo? Kde som zlyhal? Kde? "
Syna zase zdržal v náručí.
Will už dlhšie nedokázal byť pri synovi, aj keď ho strašne miloval. Nedokázal pozeral na jeho mŕtve nehybné telo. Bolelo ho s toho srdce. Zišiel dolu do kuchyne a oprel sa o kuchynskú linku. Bol zničený a tá najťažšia vec ho len čakala. Musel zavolať svojej Vanesse, Mrtinovej matke. Zdvihol domáci telefón a vytočil manželkine číslo.
"Haló? Martin? "
"Hmm...nie. To som ja Will."
"Will? Potrebuješ niečo? Stalo sa niečo? "
"Zlato, mala by si prísť domov, " povedal Will.
"Čo sa stalo? "
"Nei je to dobrá správa, príď domov."
"Will povedz mi čo sa stalo? Je Martin v poriadku? "
"NIe, nie je. Príď domov, " zopakoval tretíkrát.
"Daj mi Martina, " povedala Vanessa naliehavým tónom.
"to nepôjde, " povedal jej Will.
"Čo sa to deje? Čo sa stalo? "
"Martin, " začal Will, no ešte stále nevedel ako to má manželke povedať. On sám bol celý zničený a čo to spraví s ňou?
"Čo? Čo je s ním? "
"Martin je mŕtvy, " vypadlo z Willa.
Nastalo ticho.
"Vanessa? "
Ale ona neodpovedala, bola ticho.
"Vanessa? ! "
Stále nič, Willovi to pripadlo podobné, ako pri jeho synovi.
"Vanessa! ? "
Zakričal do telefónu Will. V telefóne začul tiché plakanie.
"Okamžite letím domov, " s týmito slovami zložila telefón.
Will nenamietal sám ju teraz potreboval. Will zložil telefón a ozval sa zvonček. Náhlil sa otvoriť dvere.
"Dobrý deň, ste William Dark? "
"Áno, " povedal Will.
"Nahlásili ste samovraždu? "
"Áno, poďte za mnou."
Policajti aj zachránari vošli do domu. Will ich okamžite zaviedol do synovej izby. Do izby, ako prví vošli kriminalisti a patológ.
"Je to chlapec vo veku 18-20 rokov, čierne oči, bloďavo-medené vlasy. Športový typ, jeho hridné a brušné svaly sú veľmi dobre vypracované, je vysoký asi 170-180 cm. Je to veľmi pekný chlapec, " povedal nakoniec patológ.
"No dobre, " povedal jeden z kriminalistov, " ale povedz nám ako zomrel."
"Strela do hlavy, zabil sa sám. Zbraň si vložil do úst a vystrelil."
Toto Will nezvládol a zišiel spúť do kuchyne. O jeho synovi hovorili, ako o veci. To sa mu vôbec nepáčilo mal s toho nervy. Will si spravil kávu a začal ju piť, keď nemu prišiel kriminalista.
"Prepáčte, môžem Vám položiť pár otázok? "
Will sa skormútené pozrel na kriminalistu. Prikývol.
"Volám sa Marcel Fotbas, som kriminálny vyšetrovateľ, " povedal.
"Dobrý, " povedal sucho Will, " čo chcete vedieť? "
"Ako sa volal Váš syn? "
"Martin Dark, " povedal Will.
"A koľko mal rokov? "
"19. Bol práve v maturitnom ročníku, " povedal Will.
"Mal Váš syn nepriateľov? Alebo mal nejaké problémy? "
"Nie, bol obľúbený aspoň myslím. A nemal problémy."
"Nestalo sa niečo v poslednom čase? "
"Ako to myslíte? "
"Rozchod s priateľkou, nieakú prehru, zlé známky.. , " povedal kriminalista.
"Zomrel mu kamarát."
"Ďakujem, " povedal kriminalista a odišiel.
Po dvoch hodinách sa ich dom vypratal. Všetci odišieli. Martinove telo odviezli do márnice. Will si musel sadnúť, premiestnil sa do obývačky a ľahol si na gauč. Bolo mu zle, nevedel čo si ma myslieť. Bol zničený. Nechápal čo sa stalo, nechápal prečo sa to stalo. Čo sa stalo jeho synovi? Čo bolo príčinou, že sa jeho syn zastrelil, čo sa stalo? Prečo? Aké mal problémy? Prečo? A prečo si nič nevšimo, prečo nič nepovedal? Zdalo sa mu, že všetko pokazil. Všetko prečo žil je teraz mŕtve.
V zámku sa ozvalo cvaknutie. Prišla Vanessa.
"Will? "
Vkročila do domu. Will sa postavil s gauču a prišiel na chodbu.
"Vanessa, " povedal a objal ju.
Vanessa bola uplakaná.
"Vanessa, všetko je to moja chyba. Niš sosm si nevšimol, nevedel som, že trpí. Bol som slepý."
"Aj ja, " povedal zúfalo Vanessa, " kde je? "
"Odviezli ho, už tu bolo polícia. Ako to, že si tak rýchlo zohanla let z Španielska? "
"Mám svoje kontakty, " povedal Vanessa.
"Ako? Prečo? "
Pýtal sa zse Will, pýtal sa skôr sám seba, ako svojej manželky.
"Neviem, boli sme málo s ním. nevieme o ňom skoro nič. Vždy sme boli v tom, že sa mu žilo dobre. Nevedeli sme čo s ním naozaj je."
Vanesse prišlo zle. Zakrútila sa jej hlava a ona skoro spadla na zem. Will ju stihol zachytiť a odniesol ju do obývačky na gauč. Potom vošiel do kuchyne a začal robiť kávu. Medztým sa Vanessa prebrala a prišla za Willom. sadla si na stôl.
"Will? "
"Áno? "
"Čo je toto? "
Ukázala na obálku. Will sa nahol cez linku a pozrel na stôl. Na stole bola obálka, nola dosť hrubá. A na nej " Pre mamu a otca"
"Čo je v nej? "
Vanessa vybrala zväzok papierov.
"Je to od Martina, " skomentovala podľa písma, " počúvaj, " povedala a začala čítať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár