Tak ako do našej dediny privial chladný severský vietor, tak od môjhi srdca privial bolesť z minulosti. každá spomienka na tú noc ma bolela, bolela tak silno, že som ju cítila každú chvíľu. V diaľke som počula škrpot bŕzd a hneď na to som začula náraz. Otočila som sa o stoosemdesiat stupňov a hľadela na cetu. Jedno auto preletelo druhým, ktoré stálo na kraji cesty. Rozbehla som sa k autám, ktoré boli v sebe zakliesnené. Konečne som dobehla k autu.
"Je tam niekto?" spýtala som sa.
"Pomóc," začula som chrpčanie z auta.
Pomaly som sa priblížila k autu a nahliadla dnu. V aute bol asi devätnásť ročný chalan, ktorý krvácal z nosa, ucha a pery.
"Počkajte zavolám sanitku," rýchlo som vytočila číslo zachrannej služby.
"Na rohu Klemenovej a Starovej sa stala nehoda prídite prosím rýchlo. jeden je vážne zranený."
Hneď na to som zložila a pozrela na chlapca vo vnútri.
"Vytiahni ma," povedal prosebným hlasom.
"Nemôžem. Neviem ako. Nechcem ti ešte viac ublížiť."
"Neublížiš mi. Len mi pomôž, prosím."
"Ako?"
"Pomaly otvor dvere, chyť ma pod ruky a pomaly ťahaj von. ak náhosou omdliem nerob si z toho starosti. Stratil som veľa krvi," povedal chlapec.
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila osm opatrne dvere. svoj postup som robila pomaly a jemne. Bála som sa, že tomu chlanovi ublížim. Nechcela som, aby sa mu niečo stalo. To by ma trápilo. Keď som hokonečne vytiahla z auta, do bezpečnej vzdialensoti obe autá sa vznietili a začali horieť. Ešte šťastie, že som ho vytiahli inak by zhorel. On to vedel. Moja myseľ sa naplnila ohňom. Čo znamenalo, že som nevedela čo robiť. začala som stresovať.
"Ako sa voláš?" spýtal sa ma chalan, ktorý mal jemný zamatový hlas.
"Sofia, a ty?"
"Scot, ďakujem ti za záchranu."
"Prosím. Nie je začo."
Potom som nemo pozerala do jeho očí, keď som na ruke pocítila pálivú bolesť. na ruke sa mi objavila reznaná rana, skôr škrabanec. Ale pálil ma tak silno, že som si myslela, že ám otravu krvi.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár