Skrýva sa tu samá radosť,
po bielom chrumkavom prášku kráčam,
to tu mojej mamky mladosť
miesto, kde smútok, clivosť, slzy strácam.
Tak pomaly, čas zaspí, snáď,
krajinka belaso oblečená,
to čo si mi zobrala, vráť!
teba myslím príroda pojašená...
Všetci vravia dobré slová,
ale ja tie stopy stále badám,
aká ty si na mňa bola,
taký ja nepočúvnem tvojím radám.
Azda si sa rozplakala,
tvoje slzy zo strechy stekajú,
vari si si namýšľala,
že mňa topiace kvapky ľakajú?
Bola si silný protivník,
ale vedz mňa tak ľahko nezlomíš,
no stal sa z teba podvodník,
zobrala si ju do svojich temných skrýš.
Moje šance boli malé,
čo som mal robiť? Len tak ostať stáť?
vzala si jej život, ale
v mojom srdci bude miesto navždy mať.
Chcem tu stále hľadať šťastie,
priznávam sa veľmi ma to bolí,
nech jej duša láskou rastie,
aby jej to život, čas, smrť dovolí.
Keď som ťa prvýkrát zbadal,
ty si žiarila, bola si krásna.
ja som od radosti plakal,
tvoja tvárička bola taká jasná.
Tá tma sa zrazu stratila,
ak oči otvorím, všetko uvidím,
no ako myseľ mienila,
je možné, že opäť ľahko zablúdim.
Nie som ten, koho chytiť smieš,
nie som človek ani háveď iná,
Ona bola krásna veď vieš,
jej život i smrť je tvoja príčina.
Ťažko sa mi priznáva,
že včera matkou som ťa nazýval.
už myseľ sa mi zmazáva,
vari sa ani tvoj duch neozýval?
Však dnes mám myseľ prázdnu,
môj život – len bezduchý pasažier,
dám ti aj odpoveď ráznu,
ďakujem, dnes už nepoznám slovo mier.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
3. 3.marca 2012 22:48
wau, z teba je básnik, pekný šuhaj s láskou v srdci milujúci život...........filip
Napíš svoj komentár