Zostala si tu len ty a červené kreslo.
Izba prázdna, kreslo, fľaša.
Zostala tu len túžba naša.
Túžba, kreslo, ja a fľaša.
Izba prázdna, tá izba je naša.
Fľaša je už prázdna, utopila som ju.
Zabila som s ňou moju malú fóbiu.
Fóbiu z túžby a z tmy,
Ktorú len jedna fľaša utopí.
Fľaša v kresle a ja v s ňou,
Len tak sa dá pretĺcť životom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
desiree
6. 1.januára 2009 19:47
Aaaale, aká sympatická báseň. Páči sa mi to opakovanie, konečne tu niekto narába aj s básnickými prostriedkami... Sorry, názov toho... deja... ti nepoviem, ja mám teraz prázdniny... Pekné, fakt.
Napíš svoj komentár