Vyrazili sme...cesta bola zábavná (nestavíme máme spoždení) ale dlhá lebo boli zápchy no našťastie sme išli v aute len štyria (ja, sestra a naši) a netrepali sme sa tam 6ti alebo poprípade sme nešli ani preplneným vlakom. Zastavili sme sa jesť. Sadli sme si a čakali na jedlo. V rohu sedela skupinka už starších pánov, hneď sme vedeli že idú na Metallicu- tričká Metallica veľké pivá a fajčili- no bolo to na nich vidieť. Za asi 10 min dorazili ďalší 4 chlapi s tričkami Metallica to už sme sa začali smiať a vytiahli aj my tie naše. Ako sme si ich doobliekali došla ďalšia rodina chalani mali na sebe tričká Metallici a to už sme sa všetci na seba usmievali a komunikovali spolu. Keď nám konečne doniesli jedlo tak sme ho rýchlo hodili do seba a išli ďalej. Dorazili sme do Prahy a išli do obchodu menom Nosferatu. Pozerali sme tie super veci no nevedeli sme si vybrať. Potom mi došlo príšerne zle, všetko sa okolo mňa začalo točiť a bolo rozmazané. Zobrala som mamu a išli sme von. Keby som nešla von asi by som odpadla. Našťastie vonku bol dobrý vzduch a dalo sa sadnúť na obrubník tak som to prežila. Chvíľu som sa prechádzala bola som sa aj napiť aby mi bolo lepšie. Medzi časom mi mama doniesla prsteň s netopierom ktorý kúpili v nosferatu. Je fakt pekný!
A potom mi fakt došlo zle ale neskôr už bolo lepšie. Asi to bolo tým obedom....a keďže obed bol už preč začalo mi byť dobre. Došli sme pred vchod (myslím že 2) a čakali sme, meškali asi pol hodinu s otvorením ale prežili sme to bolo tam veľa sympatických ľudí...stretli sme našich spolužiakov ktorý sa k nám pripojili. Vbehli sme na štadión našli to najlepšie miesto kde to nehrozilo pogom ani zlomeným rebrom o zábradlie a usadili sa(bol to asi 5ty rad od zábradlia). Kamarát vytiahol karty a hrali sme karty (konečne som sa naučila hrať bang!) takto sme sedeli dokým nezačala prvá pred kapela ľudia sa na nás síce divne pozerali že hráme karty ale bola to sranda. Samozrejme predtým sme ešte zažili potlesk zvukárovi a podobným týpkom. Zvuk mali akože fakt zlý, tak sme si ich teda vypočuli s vatou v ušiach a keď skončili znovu sme sa usadili. Začali sa podávať prvé poháre z vodou, ktoré dobre padli všetkým. Už začalo byť trochu tesno na zemi čo znamenalo že fanúšikov pribúda. A potom sme sa zase museli postaviť lebo hrala druha predkapela- mashine head. Ako oni by možno boli dobrý keby mali normálny zvuk a dalo by sa im rozumieť. Škoda. Tak keď skončili zase sme si posadali...
Prvé potlesky zvukárom, prvé potlesky bicím a obrazovke (teda aspoň myslím že to bolo tak nejako lebo som sedela a nič nevidela ani netlieskala). A potom sa začalo roztlieskavať tak sme sa postavili aby nás neudupali. Zbadali sme obrovskú ´plazmu´ a Larsove krásne oranžové bicie. Ešte sme chvíľu tlieskali a potom začali hrať... úsmev som mala od ucha k uchu a bola som naozaj šťastná. Ruky som mala hore a kričala šťastím. Spievala som a tlieskala.
Nothing mal svoju pomalú atmosféru plnú spevu a šťastia. Unforgiven bol kráááááááááááásny. A keď začala ohňová šou tak som skoro zomrela na infarkt, fakt som sa dosť zľakla. A po chvýlke mi došlo že ide One. Heatfield začal hrať a ja som mala slzy v očiach. Totižto je to jedna z mojich najobľúbenejších skladieb od Metallici. Spievala som ako o dušu. Krásna ohňová šou pokračovala. Vtedy som si myslela že už šťastnejšia nebudem no keď neskôr začali So what tak som sa začala smiať, veľmi smiať. Moja najobľúbenejšia skladba zo starých albumov sa práve začínala hrať! So fucking what? Takže som bola mrte šťastná. Posledná seek and destroy a rozdávanie brnkátok žiadne som nechytila nevadííí.
Tak sme sa teda pobrali domov. Všade naokolo boli milovníci Metallici a my sme sa báli aby sme ich nezrazili. Zastavili sme sa na pumpe aby sme mali čo jesť keďže v podstate som neobedovala a už bolo okolo 11 hodín večer. Najedli sme sa a snažili sa spať ale keďže sme zastihli búrku tak sa nedalo moc spať...a aj tak som si stále spievala takže to nešlo. No našťastie pršať prestalo a ja som sa pokojne zakryla arafatkou a spala. Domov sme došli okolo druhej a hneď sme šli spať.
Takže takto som strávila Metallica´s deň. Metallicu som videla prvý krát a určite ne posledný! Už sa teším na nový album.
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dungeo
8. 6.júna 2008 15:48
hm, zaujimave citanie, ja som vcera pozeral cely koncert na Rock am Ring, skoda, ze tam nedali Unforgiven, ale tiez tam boli dobre ohnove efekty pred tym One, hm, dobre sa na to pozera, oni su fakt machri a vedia robit show, ale nazivo by som tam asi nechcel byt, to by som ohluchol Mozno len kvoli brnkatkam alebo Larsovym palickam
2
metallicu moc nemusim, jedine tak unforgiven (btw kludne ma ukamenujte ale dobre mohlo byt
3
Vaaau tak to musel byt skutočne geniálny koncert keď si venovala toľko času písaniu tohto super dlhého čláánku práve o ňom. Keď som to čítala mala som pocit že som tam s tebou a o to v písaníí ide, preniesť čitateľa na dané miesto. Chválim Miška moja,len tak ďalej
4
No to musel byt super koncert, Adka ma pravdu ved si mu venovala tolko riadkov mala si kráááasny den
Napíš svoj komentár