zistila som že jedniná vec pre ktorú žijem je tá stále rutina- škola domov učiť sa spať, a znovu- škola somov, učiť sa.......a z tej rutiny neviem výsť cítim sa ako stroj ktorý sa robí len to čo je naprogramované. ako ryba ktorá sa necháva unášať prúdom a nespraví nič pre to aby bola na lepšej ceste...často si to uvedomím a často sa snažím s tým niečo spraviť ale nikdy mi nejde výsť z rutiny...možno keby som vyšla, nebola by som v sobotu zase doma pred počítačom s náladou pod bodom mrazu. keby som vyšla z rutiny bavila by som sa so super ľudmi.... ale možno že keby som vyšla z rutiny časom by ma to zabilo....a práve preto je rutina tá jediná vec ktorá ma drží pri živote....
zistila som že tento príbeh ktorý nieje ani trochu dobrý píšem len koli tomu aby som sa v sobotu nenudila a aby som dostala zo seba zopár myšlienok ktoré ma fakt trápia....tak snáď keď prečítate niektoré časti tak pochopíte prečo píšem... a časom sa to možno stane denníkom frustrujúcich myšlienok... of course (samozrejme) vymyslených...
a tak som zistila že najlepším riešením bude všetko povedať, aj Danke aj všetkým ktrorý ma trápia a na toho chalan skúsiť zabudnúť. neviem ako to dopadne, aspoň zatial nie. keď budem vedieť napíšem znova.tak uvidím kolko parts bude...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár