Neviem, kto som...

Kto som?...Naozaj to netuším. Snažím sa byť raz taká a raz taká, ale je to iba pretvárka. V skutočnosti netuším, kto som. Nikdy mi presne nevíjde to, čo si plánujem a to, ako sa budem správať. Vždy sa správam presne opačne a potom som na seba nahnevaná... Teraz tu sedím a neviem ani čo písať. Cítim sa tak, ako keby som ani neexistovala. Cítim, že ma majú ľudia radi, ale len málokto ma skutočne pozná.
Často cítim len to, ako ma niektorí ľudia využívajú...ale neberte to osobne. Niekedy si myslím, že si ma iba tak pohadzujú. Skoro nikdy nemám svoj vlastný názor na vec, a vždy sa iba prispôsobujem, pretože nechcem vyvolávať hádky. Nemám to rada a už ma to nebaví. A nechcem sa ľutovať. To he úbohé, aj keď niekedy už mám chuť sa vyplakať, ale nemám komu. To mi chýba. Mám dobrých a milujúcich rodičov, to chápem, chcú pre mňa len to najlepšie, ale niekedy viem, že mi nerozumejú. Že ma ani len nechcú vypočuť. Aj kamarátov mám veľa (aspoň si to myslím)...ale niekedy sa cítim byť tak sama. Nie som si istá, či sú ochotní mi pomôcť za každú cenu. Ale chcela by som takých priateľov.
No vo svojom vnútri cítim aká som. Ale všetci ma vidia iba tak, ako chcú. Ja som taká, že zo všetkého mám v sebe kúsok. Som miešanina, to je to presné slovo.Najradšej sa cítim tak ako teraz, buď si v teplúčku sedieť pri počítači, popíjať čajík a písať si s mojimi naj priateľmi, alebo ak som so svojou skupinkou, vtedy sa cítim ako doma. Myslím, že každý ma niekde svoje miesto.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu