Pojebte sa čo ak nechcem žiť podľa pravidiel rodičov? správne, potom som automaticky drzý a nevďačný syn. Len si neuvedomujú jednu vec, raz to zájde tak ďaleko, že bude iba na mne či sa budem chcieť vrátiť. A ja už som si takmer istý mojou odpoveďou. je mi ľúto


Zajtra mám 17 rokov a pohádal som sa s mamou kvôli tomu že som chcel ísť von na hodinu. je to normálne? Mám slzy v očiach, ako môže byť tak sebecká. Ona povie že v jej dobe pred 20 rokmi ona von cez týždeň nechodila. Nedokáže prijať fakt že doba sa mení neustále. Za polhodinu nevymyslela ani jeden argument, prečo nemôžem ísť von pokecať.

Teším sa, pretože bez ohľadu na všetko si presne o rok balím o takomto čase veci. Nezostanem tu už ani chvíľu po dovŕšení plnoletosti.

všetko čo som naučil moju mamu teraz použila proti mne, a padol som, nevládzem, ani ja som netušil koľko som ju toho za krátke obdobie naučil a koľko toho vie vďaka mne, všetko použije proti mne, nečakal som to.

Jej skurvené prekliate vysoké ego v porovnaní s jej totálne nízkym IQ. Smutné a nikdy som to nechcel povedať, ale áno, je sprostá aj napriek tomu že je to moja mama. A že po kom je moja sestra taká... tiež zaostalá.

A ešte mi začne hovoriť mama, ktorá pracuje za takmer minimálnu mzdu v robote ktorú nenávidí, čo je život. Ona sedela celý čas doma a o živote toho nevie ani zďaleka toľko ako by mohla vedieť, keby žila v reálnom svete a nie v pretvárke. K cudzím ľuďom je tá najmilšia osoba, no v mojich očiach je čoraz väčšia krava a to sa mi vôbec nepáči. Ale spôsobuje to ona sama.

A tiež si počkám na to krásne ráno, ke´d vstanem a usmejem sa, budem šťastný a dokážem tým, ktorí mi neverili, že mám na niečo viac ako len byť zamestnaný v práci ktorú nenávidím.

Zajtra mám 17, narodeniny, už len rok a s bohom no jedna vec sa mi nepáči, ja sa na zajtrajšie narodeniny vôbec neteším, a už som sa rozhodol, od mojej mami nič neprijmem(myslím že ak by mi aj niečo chcela dať, úprimné to nebude) a ruku jej nepodám.

To je asi tak všetko z mojej strany, neriešim blbé názory na to čo som napísal, ale rád si vypočujem všetky názory. Gramatické chyby sa nájdu, mám to v riti, toto nie je žiadna slohová práca.

Toto je môj prvý blog..

PS: dnes som pochopil jednu vec, dávajte veľký pozor komu dávate cenné rady do života, aby ich potom nepoužil proti vám, viď. moja mama, ukázal som jej prečo som taký aký som, a práve dnes to použila proti mne. Ani sama o tom nevie.

 Denník
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
toxo  12. 3. 2014 22:43
to je take, krasne rebelsko-pubertalne, like it
2 
fotka
janulienocka  13. 3. 2014 18:08
... nejdem tu obhajovat tvoju mamu..to iste som mala aj ja. ALe pochopis, ze ona mala tiez velke sny. Lenze doba ktora sa tak stale meni jej ich mohli znicit a nedala jej na vyber.
3 
fotka
vreskot000  14. 3. 2014 12:22
pozri, nič ti neprekáža, zbaliť sa a odísť preč. najskôr si najst pracu, aby si prežil, potom v práci pracovať, aby si žil, a potom zarábať, aby si mal niečo naviac. nepoznám tvoj príbeh, ale myslím si, že ked som bol v tvojom veku(už som si zarábal na seba a aj študoval na strednej)tak som mal iné problémy. Peniaze som začal hlbšie vnímať asi ako 25 ročný, keď som zistil, že je dobré si veľa zarábať, a dnes si môžem dovoliť hocičo, obratom ruky si možem kupiť byť, drahé auto, proste čo len chcem. Ty si naivný lebo si myslíš, že na teba budú čakať s otvorenou náručou, a veľmi sa mýliš. padneš na hubu, a prídeš s pokánim domov, resp, si zarobíš na seba a budu ta biť v zamestaní. uvidíš.
Napíš svoj komentár