-Ja už odchádzam...
-To myslíš vážne? Ja som si myslel,že si to myslela zo srandy a že tu ostaneš pri mne...mohli sme mať pekný večer a noc,veď to poznáš,to orosené prekvapenie.
-Nie,radšej nie,chcem ísť domov.
-Mohla si ostať na noc.
-Niekedy nabudúce,aj tak by si na mňa nemal čas,vlastne ako doteraz. Vieš,že som tu prišla kvôli tebe.
-Ale prestaň,,no ale už ako chceš. Ja si to zapamätám.
-Ja si to tiež pamätám,ako kopu iných vecí.
-Hej,veď aj ja.
-Nechaj to tak,nechcem sa s tebou hádať,chcela som sa s tebou rozlúčiť.
-Vážne si to ešte nerozmyslíš?
-Nie,aj tak je už neskoro,auto je už na ceste.
-Ako chceš. Zavolám ti zajtra.
-Nesľubuj čo nesplníš,radšej ma poď odprevadiť.
-Nie,ja to myslím vážne.
-Ja viem,veď ty vždy myslíš všetko vážne.
-Ľúbim ťa.
-Ja viem...
************************************
-Čo tu robíš?
-Sľúbil som,že sa ozvem,tak som tu.
-Ideš dnu?
-Nie,poď si ty ku mne sadnúť.
Chýbala si mi. Vieš o tom?
-Viem,aj ty mne.
-Už mi to viac nerob.
-Ty si s tým začal.
-Prišiel som iba na chvíľu,ešte som nebol doma,poznáš to. Je to tažké deliť čas medzi vás dve. Bože keby si teraz videla ten svoj pohľad...
-A čo by si čakal,kyticu ruží za to,že sa musím o teba deliť s niekym?!
-Nie,ale viem,že ty to určite chápeš...
-Hej,jasné ja to chápem,všetko...však čo iné mi ostáva.
-Musím ísť,už vážne.
-Už si to povedal najmenej štyri krát.
-Neznášam tieto lúčenia.Neznášam,keď musím od teba odísť.Neznášam to.
-Tak nechoď.
-Musím.
-Kedy ťa znova uvidím?
-Neviem,netuším,keď budem môcť ozvem sa ti,určite.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
dôverne poznám túto vetu