- Zaujímavé, že ako si môže človek dokašlať celý život v pribehu pár minút, že?! A my to samozrejme ešte aj oslávime...
- Záleži od toho, ako sa na to pozrieš,ale v podstate máš pravdu. Mne oco povedal, že kým nemusím, tak nech sa radšej nežením.
- Skôr opačne, nie?! Ženiť sa pretože chceš. Poznáš to príslovie, že lepšie sa je dobre obesiť ako zle oženiť...Myslím, že sa rozhodli sami a je to na nich. Nás sa to už netýka.
- Poďme radšej naspäť hore.
Sedeli sme spolu na lavičke pred sálou, odkiaľ sa ozývala tóny valčíka a polky prelínané YMCA, Diridondou a dalšími klasickými svatbovými vypekačkami. Pomaly sa zvečeriavalo a my sme vyšli vonku na jednu zdravotnú a pre mňa na dávku čistého vzduchu, hore sa už nedalo dýchať. Už opadol zo mňa všetok ten stres, že ako bude reagovať ocko a vlastne aj maminka, ale na tú sa dalo spoľahnúť, že minimálne dodrží svoju dávku slušnosti. Keď sme nasadli pred domom do auta, ruky sa mi klepali a srdce nadobúdalo mierne hraničné hodnoty. Celú cestu som tak troška tajne dúfala, že to všetko bude dobré. Zaparkovali sme vedľa sestry a jej Hondy, vystúpili z auta za sprievodu niekoľko desiatok párov očí, ktoré si nás narýchlo premerali aby vedeli zaradiť rodokmeň ku tváram. Vystúpili sme skôr ako rodičia. Za pár sekúnd vystúpili aj oni, ocko dôkladne zamkol auto. V priebehu pár sekúnd zo mňa všetko opadlo, keď som sa obzrela aby som zistila kam zmizol môj partner,družba, priateľ (je jedno ako to nazvete). Pri aute stál môj ocko, podávali si ruky, rozprávali sa a ocko sa usmieval. Bol to väčšinový úsmev slušnosti, ale ocenila som aj ten, pretože ocko nerobieva ani úsmevy slušnosti, keď nechce. Ostatní mi už boli úple jedno.
Ja viem, nie je to pán dokonalý, ale mne úplne stačí tá jeho nedokonalosť.
Nik nie je dokonalý a o to viac si cením, keď moji priatelia, alebo ľudia z mojho okolia mimo rodiny majú snahu rozpoznávať členov mojej rodiny, aj keď to nie je práve ľahké. Nikdy som to od nikoho z nich nechcela a práve o to viac ma šokovalo, keď sa začal na nich pýtať a hovoriť o nich konkrétne, nie v abstraktných pojmoch- nie ako o sestre ale ako o Alenke. Priznávam sa bez týrania, že mám ten krásny pocit, že sa zaujíma pretože mu záleží a viem, že ten pocit je reálny, že keď hovorí o fajčení, tak to hovorí pretože nechce aby som urobila rovnakú kravinu ako on, keď zavolá či som v poriadku došla domov, keď sa rozhodne, že dnes ma chce uložiť do postele a sedí pri mojej posteli aby počkal kým zaspím, keď mi povie, že už mám konečne pochopiť, že za celých devätnásť rokov som prvá, ktorú miluje.
Je to oficiálne. Už pre všetkých.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
veľmi pekné.
ak ťa tvoj otec má rád máš šťastie. mnohí by ti mohli závidiet. drž sa
ak ťa tvoj otec má rád máš šťastie. mnohí by ti mohli závidiet. drž sa
Napíš svoj komentár
A som na tvojho ocka hrdá, vlastne aj motovidlo musí mať talent ked sa ocko usmieval