Po rannom zobudení som sa ako obvykle obliekol, popravil postele, napapal, umyl zúbky a začal som sa baliť. Mal som ísť na víkend k nášmu duchovnému otcovi do Tekova. Keď nastal ten čas, sadli sme ja, môj brat a dvaja kamaráti do ,,starej škodovky“ a išli sme na vláčik.

Cesta vlakom bola úžasná. Stavba na diaľnici, ako sme videli, veľmi pokročila. No fakt dobrý pohľad bol na polia na ,,dolniakoch“...Všade samé kryhy, obrovské, niektoré až cez 2 metre. Bolo ich tam hrozne veľa. Všetko bolo zničené. Tie dedinky museli byť dobre zaplavené. No, dostali sme sa až do mesta Tlmače, tam po nás prišiel duchovný.

U neho sme sa potom zložili, chvíľku si zahrali ping-pong a potom sme sa napapali. Mal pre nás výbornú žemlovku... Mňam...Potom sme sa vybrali do kostolíka na omšu, počas nej som hral na organe. Bolo celkom dobre, až na to, že tie tety tam pomaly spievajú a rýchlo rozprávajú....ale čo už...musel som sa im prispôsobiť...

Po omši sme si oddýchli a pripravili sa na večer. Čakal nás futbal v susednej dedinskej telocvični. Boli sme tam od 20:00 do 21:00 a hrali sme Pitelová vs. Nový Tekov....Samozrejme, že Pitelová vyhrala ....okolo 15:2 asi bolo...neviem presne, už sme to prestali počítať. Potom sme šli domov, osprchovali sa a zaľahli do postele.

Na druhý deň ráno sme vstávali skoro ráno, o 7:30, na omšu...Po nej sme sa napapali a dospávali ...Potom sme si spravili takú duchovnú obnovu aj so spoveďou a duchovný povedal: ,,No chlapci, potreboval by som pomôcť píliť drevo..“ No keď nás pozýval k nemu, o žiadnej robote nebolo ani chýru, takže sme nemali žiadne staré veci. Musel nám požičať... Pílili sme to asi také 3 hodinky a mali sme dosť...Už sme sa skoro tešili aj domov.

Pripravili sme sa na odchod...bolo asi 5 hodín...Keď sme prišli do našej dedinky zastavili sme sa u jedného môjho kamaráta, kde sme sa zdržali asi trištvrte hodinku. Počas tohto zastavenia napadlo dosť snehu. Keď sme odchádzali cesta nebola vôbec posypaná a začali sme šmýkať. Nakoniec sme zastavili v strede kopca. Ani hore, ani dolu. Snažili sme sa založiť reťaze, no Viktor (duchovný) zobral menšie. Nejako sa nám to podarilo ako tak založiť a potom sme vyšli hore, s veľkou pomocou Božou. Bola to veľmi stresujúca situácia no som rád, že sme to zvládli a že nám Najvyšší pomohol. Viktor sa potom bezpečne dostal domov a víkend bol za nami.....

 Denník
Komentuj
 fotka
deadlyliving  1. 2. 2009 20:28
ty si z detského domova?
Napíš svoj komentár