Za mnou mizne moja izba
s izbou mizne môj dom
v dialľke už vidím svetlo iba.
A tak si letím krajinou,
ponad lúky a polia.
Lúčim sa s rodnou dedinou,
lákajú ma ďaleké moria.
Ubiehajú dni a ubiehajú noci.
Občas mávam taký zvláštny pocit,
že stratil som niečo čo už nenájdem,
že časom rozplynie sa môj krásny sen.
No myšlienku temnú šmahom ruky zaženiem,
lebo svetlý zajtrajšok príde to dobre viem.
Slnečné rána a smiech detský,
radosné úsmevy rozžiaria tváre všetky.
A tak si letím a zdravím ľudí
Tu a tam sa pristavím na kus reči
a snažím sa rozveseliť smutné oči.
Dúfam že môj prelet aspoň troška šťastia vzbudí,
veď šťastie je to čo každému dnes chýba.
Neviem čija je to chyba,
No keď na to prídem nech si ma nepraje.
A tak si letím, letím ďaleko,
raz nízko a raz vysoko
a až ma raz prestane baviť tento let,
vrátim sa domov,
vrátim sa späť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
katka25
11. 9.sept. 2009 22:20
na chodník padám,akoby náhodou,poschodia sa menia veľkou rýchlosťou...
Napíš svoj komentár