Raz som prečítal Haiku (vlastne vtedy som ešte nevedel že to je haiku ) A keďže sa mi to zdalo krátke napísal som jeho autorke Dreamagall.
Nejak sme sa zakecali a tak si prečítala moje rýmovačky.
A tak usúdila že by som sa nemal nasilu pokúšať o rým.
Tak toto bol môj prvý pokus:
MASKY
Zbavím sa svojej masky
nech už na nič sa nehrám
budem už len sám sebou
pred všetkými aj pred tebou
Čo je ešte moje a čo už iba maska?
Bezstarostný úsmev?
A či grimasa bolesti?
Vrásky hnevu, hanby červeň?
Lícne jamky nevinnosti?
Zahodím masku
možno áno ale ktorú?
mám ich už tak veľa
vlastnú tvár si nepoznám.
---------------------------------------------------------------------
A hneď na to bola ďalšia úloha na svete: Napísať niečo abstraktné bez začiatku a konca len pocity ako noc
Tu môj výplod:
Temné svetlo do izby mi presvitá,
iba lampa jeho žiar odháňa .
Akoby moja ochrana.
Prosím o výpadok prúdu na celom svete
Nech uvidím tmu v celej jej kráse
Bez rušenia bez hluku bez samého seba chcem sa pozerať.
Oči moje odmietajú toto svetlo tajomné.
Predmety , tváre, ľudí chcú rozpoznať.
Chcem nech aspoň nachvíľu zhasnú hviezdy a mesiac,
aby som uvidel nádherné obrazy slepcove,
hudbu hluchého,
slová nemého.
---------------------------------------------------------------------
Potom si aj dreamagall vypýtala jednu
úlohu. Bol som prekvapený zdalo sa mi to akoby mal prváčik čo pozná 5 písmen diktovať diktát profesorke na VŠ
Zapáčilo sa mi to a tak jej úloha bola aby napísala čo nám chýba odkedy sme prestali byť deťmi.
Jej báseň aj zo súhlasom na uverejnenie :
Deti v nás/ Motýľ v bubline
Keď naháňam jašteričku
Pozriem sa na políčku
V kryštálovej guli
Vidím aký sme boli
Bezstarostné detstvo
Tá krásna nevinnosť
Ako motýľ v bubline
Rúčky ho naháňajú
Chcem to mať!
Pri jemnom dotyku
Rozplesne sa po tvári
Ako sen
Už nie sme
Deti.
Krížiky a krúžky
Naháňanie lienky
Pritisnúť sa blízko
K stromu života
Odhryznúť si z jablka
A zistiť že je červivé
Nostalgia života
Už sme dospelí
Ale tam vnútri?
Smiech dieťaťa
Ktoré nikdy nechytí
Svojho motýľa v bubline
--------------------------------------------------------------------
Kedže už bola noc vypýtal som si ešte úlohu aby som mal nad čím v noci premýšlať
Úloha znela:
Napíš mi básen o sexe ale nie takú hociakú, takú že by si to mohla prečítať aj tvoja mama a povedala by, aká pekná básnička a nevedela by o čom je (nemusi to byť tak uplne taka ale vieš čo myslím) čiže taká trochu zašifrovaná, obrázková a pocitová.
Trošku ma to zaskočilo ale všetko je výzva V noci som samozrejme zaspal a v škole nebolo času na preýšlanie a tak poobede som sa do toho pustil a vzišlo toto:
Jemný dotyk lásky
tej jedinej čo na to právo má
horiacu fakľu priložiť k zápalnej šnúre túžby
a počkáme na výbuch
ktorý príde skôr ako sme čakali
žiarivé teplo nás nepáli
a letíme
letíme v ďiaľ aj bez krídel
jakživ som toľkú krásu nevidel
Unavený ale blažený
klesáme k zemi
Ako dva pierka pomaly dopadáme späť
ktoré už tešia sa na ďalší vánok
čo vynesie ich znova do výšin
---------------------------------------------------------------------
Tu už chcela môj kurz poézie ukončiť no chcel som ešte jednu úlohu a dostal som takú ktorou sa to začalo Haiku
Môj pokus:
prvý púčik
detského sna
vo vánku
Tu sa fakt už môj kurz ukončil ale stále mi niečo chýba...
No kde sa jedno končí iné začína a tak dúfam že sa začalo pekné priateľstvo
A ešte rada na záver od Dreamagall: Správna básen by mala predovšetkým vyvolať nejaký pocit v čitatelovi, podnietiť jeho predstavivosť etc.
A kto chce písať dobré basne mal by ich aj čítať a nebáť sa experimentovať a inšpirovať sa novými myšlienkami.
Myslím že má pravdu
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
pawlo
2. 4.apríla 2008 23:51
Niej e nič krajšie - ako dobre zarecitovaná báseŇ - ktorú recitátor preciťuje ako keby bol hlavným hrdinom deja...
2
Ja si myslím, že ani žiadne kurzy básní, ani nič podobné, ti nemôžu dať nič, pokiaľ ty sám o sebe sa nesnažíš. Napísať báseň priamo "o niečom" je podľa mňa totálna chobotina. Človek má písať, čo ho v danej chvíli popchne, čo ho nadchne alebo čo ho zaujme. Tak píšu všetci básnici, nezoberú si na paškál že "teraz toto, lebo...", vyberú si "teraz toto, lebo mám o to záujem, lebo ma to dojalo blá blá blá"... dúfam, že si ma pochopil.
Čo sa týka tvojich básní, mne sa celkom páčia, ale ja by som si teda vedela predstaviť, že by si sa viac hral so slovami a so slovenským jazykom ako takým, má neskutočne veľkú slovnú zásobu, veľa homoným, synoným a všetkého možného aj nemožného, čo môžeš použiť v básni a tak ju ovplyvniť. Neviem ti vysvetliť, čo je vlastne to, čo mi v tvojich básňach chýba, ale poviem ti to, ak sa to tam raz objaví. Prísť na to musíš sám, nie žiadnymi kurzami, ale písaním, písaním, písaním... od srdca a pre srdce, či už svoje, alebo iných, v tom mala tvoja priateľka naozaj stopercentnú pravdu...
Etot vsio, inak samozrejme pekný blog
Čo sa týka tvojich básní, mne sa celkom páčia, ale ja by som si teda vedela predstaviť, že by si sa viac hral so slovami a so slovenským jazykom ako takým, má neskutočne veľkú slovnú zásobu, veľa homoným, synoným a všetkého možného aj nemožného, čo môžeš použiť v básni a tak ju ovplyvniť. Neviem ti vysvetliť, čo je vlastne to, čo mi v tvojich básňach chýba, ale poviem ti to, ak sa to tam raz objaví. Prísť na to musíš sám, nie žiadnymi kurzami, ale písaním, písaním, písaním... od srdca a pre srdce, či už svoje, alebo iných, v tom mala tvoja priateľka naozaj stopercentnú pravdu...
Etot vsio, inak samozrejme pekný blog
3
V tomto súhlasím zo Sarah.. a mimochodom to posledné čo si napísal nie je haiku, lebo to nedodržiava formu.. takže to radšej nazývajme.. ani neviem.. ale nejako inak. Ako vieme Japonci si potrpia na formu. A toto ju nespĺňa.
Takže by som k tomu čo už predo mnou napísala ešte dodal: Nepísať niečo kým nevieme ako
Básniť Ťa nikto nenaučí, buď to vieš alebo nie.
Takže by som k tomu čo už predo mnou napísala ešte dodal: Nepísať niečo kým nevieme ako
Básniť Ťa nikto nenaučí, buď to vieš alebo nie.
4
Dovolím si nesúhlasiť zo Sarah že také básne "na objednávku" sú na nič, nemusí to byť z vypočítavosti ale v takej téme sa može nájsť a ponať vlastným sposobom niečo o čom možno velmi často nepremýšla čím vlastne može podnietiť kreativitu. Podla mna je to celkom dobrý cvik lebo nie každá básen može vzniknúť z "osvietenia" alebo kopnutia od múzy, niekedy je tomu treba trošku dopomocť tým nechcem povedať že si sadnem za stol a vylezie zo mna básen
A ja som to nebrala ako nejaký kurz písania, len som chcela chalanovi ukázať že sú aj iné sposoby ako písať básne
A ja som to nebrala ako nejaký kurz písania, len som chcela chalanovi ukázať že sú aj iné sposoby ako písať básne
5
Hmm takže niečo odomňa na vysvetlenie tam nešlo o to že teraz musíš napísať toto a toto a presne podľa tohto ale skôr čo keby si skúsil možno niečo
A k tomu Haiku ak ti ide o počet slabík tak je v tom tošku rozdiel pretože japonci majú kratšie slabiky, tým pádom máme viac priestoru na vyjadrenie. A všetky podmienky som sa ani nesnažil splniť veď to bol len pokus a nie nejaké majstrovstvo...
A k tomu Haiku ak ti ide o počet slabík tak je v tom tošku rozdiel pretože japonci majú kratšie slabiky, tým pádom máme viac priestoru na vyjadrenie. A všetky podmienky som sa ani nesnažil splniť veď to bol len pokus a nie nejaké majstrovstvo...
Napíš svoj komentár