Kráča sám.
Kráča pomaly.
Kráča tmou.
Jeho krok za vlastnými krokmi zaostáva.
Nestíha.
Nechce?
Nemusí.
Nemá sa už za čím hnať.
Niet sa kam ponáhľať.
Už nenájde pokojné miesto.
Skazené je to mesto,
štát, svet...
Svet kde lásky niet
Možno zachráni ho nejaká vláda
čo peniaze má určite rada,
A spustí niečo čo už nik nezastaví,
z čoho sa nik na nohy nepostaví.
nezostane kameň na kameni
neporastú korene v zemi.
Ulica sa kráti prichádza koniec.
Spása?
Rozprávkový zvonec?
Zubatá s pozlátenou kosou,
vybavuje poistku na život.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
do ucha slabé hlásky,
ticho, no predsa šepkal mi,
že niet ešte konca lásky...
vždy nádej mi dával,
úsmev mu na tvári sedával...
ja viem, že on ešte žije,
bo cítim, srdce mu stále bije...
(inak krásna báseň... som rada, že po dlhom čase si napísal...)