ako sa zem dostala zo zimného otroctva
Ako lastovičky prešli dlhú cestu
ako stromy obliekli si zelenú vestu
ako sa všetko znovuzrodí.
Rok čo rok to isté,
a zakaždým celkom iné.
V tomto čase ako chlapec,
utekal som do polí,
kde žiaden bôľ nebolí.
Jemný vetrík prefukoval košeľu
a cítil som sa ako kráľ nebies.
No zmenili sa časy ako je to dnes?
Nebudem kráľom, už to viem,
A ani na tie časy si nespomeniem.
No na ten pocit prekrásny,
keď vánok bol môj najmilší priateľ,
nezabudnem.
Uchovám si tieto sny...
Neviem nejak sa to nepodarilo ale toto je prvá báseň po mojom bloku
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
deborah
4. 5.mája 2008 08:16
neboj sa nie je to zla besen mne sa paci... mozno preto,ze aj ja som tak nedavno utekala do pola vy vychutnavala si samotu,ticho...
Napíš svoj komentár