Narodila som sa siedmeho februára, v deň kedy bol v štáte California ustanovením miestnej samosprávy zakázaný predaj a vlastníctvo poloautomatických zbraní. Samozrejme, vtedy som o tom nemala ani páru. Už od narodenia bolo na vrchole rebríčka mojich záľub najmä papanie a spánok, čo mi , mimochodom zostalo až dodnes.
Rané detstvo som strávila podobne ako iné deti, najmä lozením a slintaním. Neskôr som začala navštevovať materskú školu. Stretla som tam kopu detí, ale ja som uprednostňovala samotársky štýl života. Ku koncu to už začínala byť nuda, tak som sa tešila do školy.
Na základnej škole som strávila dlhých osem rokov. Už v prvej triede ma nadšenie pre štúdium opustilo. To bolo HROZNÉ... nikto nevedel čítať, ani písať.. bola som sklamaná. Neskôr mi to začalo vyhovovať, aspoň som sa nemusela učiť.
V piatej triede som už túžobne čakala, kým odtiaľ vypadnem.Spolužiaci sa ukázali byť poriadnymi magormi. Pripadalo im extrémne vtipné, keď mohli rozbiť okno a za najlepšiu zábavu pokladali hádzanie si guľôčky z papiera.
Keď sa naskytla prvá príležitosť zmiznúť z tej zabrzdenej inštitúcie,využila som ju.Prijímacie skúšky na gympel boli žalostne ľahké a tak ma prijali.
Na strednej som konečne spoznala ľudí, ktorí v živote prečítali viac,ako jednu knihu a nemysleli si, že som divná, lebo poznám noty a viem, kto je Stephen Hawking. Ani si nemysleli, že keď budú používať sprosté slová, budú sa zdať dospelí. Proste, konečne normálni ľudia.
Pravda, tu som aj okúsila, aké to je, keď sa musím učiť. Raz to muselo prísť, tak čo...Teraz som štvrtáčka a poloautomatické zbrane sú zakázané aj na Slovensku (teda myslím).
Jeeeej no pekné, to je jedno, na čo sa trénuje alebo netrénuje, hlavne sa tu trénuje sarkazmus a ja som v ňom samozvaný odborník, ale ako vidím, niekto mi tu šliape na päty
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
lan este.. ako to bolo dalej?