....unika ti po medzi prsty...

Niečo som si uvedomila. Vieš, láska, včera keď sme boli spolu a ty si tam tak sedel na schodoch a rozprával sa so spolužiakom, došlo mi čo sa s tebou stalo. Čo sa stalo so mnou.
Premýšľala som na koho vlastne pozerám. Pozerala som a rozmýšľala kde si sa mi stratil.
Celý večer som nad to myslela, celú noc. V noci v posteli my stekali slzy po tvári, keď som si ťa premietla na tých schodoch.
Viem, že za poslednú dobu sme sa natrápili už dosť. Týmto to už všetko uzatváram.
Ale musíš vedieť čo cítim.
Pamätáš keď som bola silno proti fajčeniu a keď ty si s tým začal, spýtal si sa, prečo nechcem aby si fajčil. Pamätáš čo som ti nato povedala: „Lebo to mení ľudí.“ A ty si sa usmial a povedal, že teba to nezmení, že to je kravina. No teraz vidím, že som mala pravdu.
Sedíš na schodoch a zhováraš sa. Pozerám na teba, do tvojich tajomných očí a chcem sa do nich usmiať, ale vieš čo vidím? Červené žilky. O chvíľu vyťahuješ zapaľovač a hráš sa s ním. Presne tak vždy. Niečo chceš zapáliť, najradšej cigaretu jedno od druhej. Najradšej by si sa potopil do toho dymu. Nervózne si zapaľovač prehadzuješ. Rozprávaš a pritom každé piate slovo je „fajčiť alebo zapáliť si“.
Ja viem, že ty miluješ slobodu, ten pocit, že si môžeš robiť čo chceš. Myslíš si, že si takto užiješ život na plno?
Povedal si mi, aby sme sa zmenili, ale v skutočnosti si len chcel aby som sa zmenila ja, aby som sa prispôsobila tvojej zmene. Ja som urobila. Ani neviem ako, ale stalo. Teraz nás spája to, že nám smrdia ruky a dymí sa nám z úst. Dáme si svoju drogu chytíme sa za ruky a ideme ďalej.
Je mi z toho smutno.
Červené žilky, nervózne ruky, štrkanie so zapaľovačom a fajčiarsky humor. Za ten čas si s tým začal si mi klamal a sklamal ma viackrát ako kto iný.
Prepadáš, padáš, ty to nevidíš? Padneš až dole ako každý ako ty. Hm presne tak, ako každý ako ty, lebo teraz už si taký ako každý. Pre mňa nikto a pritom všetko.
Nemáš pocit, že ti budúcnosť uniká pomedzi prsty? Kedy sa spamätáš, keď budeš až na dne.
Budem aj vtedy vedľa teba? To neviem. Ale nechcem. Možno som moc rozumná, možno si povieš, že si neviem užívať život a moc myslím nato čo bude. Ale ja si budem život užívať radšej keď budem mať istotu, že si to môžem dovoliť. Možno sú to len blbosti, ktorými si len ťažím hlavu, možno. Ale mne natom záleží. Záleží mi na tom čo so mňa bude. Aby keď budem veľká mohla som byť spokojná a nemusela nič ľutovať.
Chápeš o čo mi ide?
Čo chcem dosiahnuť týmto, je to aby si si uvedomil ako sme sa zmenili. Bohužiaľ k horšiemu a chcela by som, žiadam ťa, aby si sa spamätal. Či už ide o školu alebo o fajčenie.
Zmenila som sa aj ja, ale včera po druhej cigarete sa mi otvorili oči a už viem, že sa zasa vrátim a spamätám. Čo urobíš ty? 
Už nemá význam zamýšľať sa nad tým čo bolo. Ja som už všetko zahodila za hlavu a dala tomu zbohom. Trápeniam, chybám. Dôležitejšie je uvedomiť si čo bude. Čo chceme aby bolo. ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu