Môj hrnček.
Mám množstvo hrnčekov, pretože kamarátka si nejak domyslela, že ich zbieram. No takže dobre.
Jeden je modrý so slnečnicami, v ňom mám odložené somarinky.
Ďaľší je taký maličký, taký mily, v ňom mám tiež somarinky. hrnček so slnkom a včielkou mám odložený va kuchyni, kde čaká kedy ma chytí chuť na dobrý čajík.
Ten najobľúbenejší hrnček je aj najváčší.
Je sympaticky bordovej farby. Ako každý iný sa skladá z misky a uška. Na prednej strane je namaľovaná tvárička. A nie hociaká, ale klaunská. Veľké žiarivé očká, široký úsmev a zlaté chumáčiky vlasov. To je on. Môj ranný spoločník, keď z neho pijem uchopím ho za ušku a natočím tváričkou ku mojej, aby sme sa na seba mohli usmievať. Dobre a veselo ma naladí už len to kakao, ktorým je vždy naplnený. Jeho čestné miesto je na poličke, odkiaľ sa na mňa usmieva aj keď z neho zrovna nepijem.
Vyrobený je z pevného materiálu, čiže je neobitný. Veľmi si to vážim, pretože pri mojej šikovnosti nie je vylúčené že by mi z neho zostalo len uško.
je to len hrnček, ja viem, ale niekto by neveril ako veľmi môže pomôcť. Ohreje mi ruky, rozveselíma a nerozbije sa nestrati sa. Hrnček- klaun môj verný spoločník každého rána.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár