Ležali sme v posteli. Tak blízko seba. Hľadela som mu do očí a cítila som, že mi chce niečo povedať. V očiach mal malé krúžky a tie mi signalizovali neistotu. Domnievala som sa, že je len nervózny. Nechcela som myslieť na nič zlé. Tešila som sa na chvíľu kedy zavrieme oči, ponoríme sa do bozkov a budeme patriť len sebe.
Išiel na záchod, chodil naň často, až som sa bála, že sa mi vyhýba. Na tvári som mala stále úsmev. Schytila som jeho mobil, že si prečítam sms-ky, ktoré má odo mňa, sms-ky ktoré si písavame na dobrú noc. Z môjho mobilu si ich čítavam tak často, len preto aby som samú seba nimi potešila. To isté som chcela urobiť aj teraz. Potešiť sa písmenkami ktoré som zložila pre neho a on pre mňa.
Och ale zrazu. Meno tej baby. Vrylo sa mi do očí a nevedela som či mám čítať, či nie. Vtedy som čítala odoslané.
Čítala som: ...ale prečo si sa do mňa buchla? Veď ja som len taký pajác ...
Sklesli mi oči a ihneď som šla čítať aj prijaté. Nepamätám si presne, čo mu písala. Oči som mala zaslzené. Keď sa teraz zamyslím ani neviem prečo ma to tak vzalo. Napadala ma otázka: KTO TO JE? Ale najviac mi vírilo v hlave ČO S ŇOU MÁ?? Bola som presvedčená, že s ňou niečo má. Inak by mi o tom už povedal. Sklamanie, zrada, hnev, smútok, sklamanie...
To som cítila. Vrátil sa zo záchodu a ja som zostala ako bez života. Nevšimol si, že mám slzy v očiach. Nevšimol. Nechcela som mu povedať, že o tom viem. Chcela som nech sa prizná. Chcela som počuť ako sa mu trasie hlas, keď mi o tom bude rozprávať.
Rozprávali sme sa o tom, čo by som chceli otom čoho sa bojíme. Povedal presne toto: „ Chcem aby si bola šťastná.“ Najkrajšia vec akú mi kto doteraz povedal, navždy si to budem pamätať.
„a čoho sa ty najviac bojíš?“ spýtal sa ma. Najskôr som mlčala a potom som to povedala. „Bojím sa zrady, bojím sa, že príde druhá. Bojím sa, že ma vymeníš, tak ako si to robil doteraz s babami.“ Mlčal. Pozerala som mu rovno do očí.
„Neboj sa zlatko!“ upokojoval ma, no ja som len vydychovala a vdychovala. Spýtala som sa či ho niečo netrápi, že je nejaký zvláštny.
Na naliehanie spustil príbeh o nej. Ako ju spoznal. Vysvitlo, že s ňou nič nemá. Charakterizoval mi ju ako malú žabu, čo sa doňho buchla.
Odľahlo mi. Tak predsa ma ľúbi a nezradil ma.
Boli kamaráti tvrdil mi. A mne ako žiarlivej povahe, vadilo, že sa stretáva s babou, ktorá po ňom ide. Prosila som ho, aby jej povedal, že má mňa a nie krátko, chcela som aby jej povedal ako ma ľúbi, nech dievča dá pokoj. Vysvetlili sme si to a sľúbil, že s ňou nebude chodievať von, teda bude snažiť alebo tak nejak sme to vtedy uzavreli. Povedal, že si ju obľúbil. Mal ju rád. Ako kamarátku. A mňa to bolelo. Nemôže mať predsa rád babu, ktorá je doňho. V duchu ma často napadalo bol s ňou? Stretli sa?
Ľudia, tak veľmi som sa bála, že prestane byť pre neho len kamarátku a že sa do nej zaľúbi. Veď aj so mnou, bol spočiatku len kamarát. Neznášam strach. A už vôbec nie sklamanie.
Stalo sa, že šiel ku kamošovi a zrazu som ho zbadala na pokeci ako sa s ŇOU dohaduje, že idú von. Jasné, hnevalo ma to, lebo som sakra tak žiarlivá, až to nemám rada.
Raz mi dokázal ako veľmi bezvýznamná je pre neho. Kvôli nej mi klamal. Taká veľká rana. Keď kvôli nej klamal isto to nebude len tak.
Vedel, že keby vidím, že si s ňou píše na pokeci, tak sa hnevám. Išiel na iný nick a písal s ňou. Už ani neviem ako som zistilla, že to je on, ale zistila. Keď som sa pýtala či to je on, či s ňou píše poprel. Klamal. Sklamal...
Kvôli nej mi klamal kvôli nej sme sa hádali. Tak som ju neznášala. A on ju mal rád. Ako kamarátku. Po čase pochopil, že sa trápim kvôli nej. A to nechcel.
Aj keď ho tu vykresľujem možno v horšom svetle, stále ma ľúbil, tak veľmi ako ja jeho. Okrem tohto problému sme boli takí šťastní. Zvládli sme to a prekonali.
Povedal, že na mne mu záleží a že ma nechce kvôli nej stratiť, že chce od nej pokoj.
Medzi týmto stihlo vysvitnúť aká je to sviňa. Neviem či on to na nej nevidel, ale ona ho uháňala aj keď vedel, že má dievča, ktoré ľúbi. Prečo to robila? Otravovala ho? Veď tým ubližovala len sebe, ak ho vážne ľúbila. Myslela si, že mi ho preberie?
Doteraz mi leží hlboko na žalúdku. Veľmi.
Bola som v tom, že dala pokoj. Nemala som pochybnosti, verila som mu.
No a nedávno keď sme si opäť ležali v postieľke u neho doma, opäť šiel na WC, opäť som mu prečítala sms-ky.
Nechcela som tam nájsť smsky od nej. Práve naopak! Bola som istá, že tam nebude ani jedna smska od tej malej mrchy. Bola som si istá a chcela som to vidieť.
NO, bola tam smska od neho jej: „caw domca. Dobehnes? Som tu s brachom sam, tak dobehni...bla bla bla“ vravela som si Do čerta, čo je to za sms???
Prečo to robí? Na čo ju volal k sebe? Veď mi niečo sľúbil.
Ďalšia sms od neho jej bola: nie domca ja nemozem ja moju priateľku veľmi ľúbim, nechcem ju stratiť. Ja nemôžem, sorry, môžeme ísť sem tam von ako kamoši ak chceš. Vtedy mi odľahlo, ale aj tak som bola smutná, pretože to pozvanie k nemu som nechápala. Veď on jej tým dáva nádeje, čo si to neuvedomuje? Nemala som čo spraviť, len som sa cítila stratene a skľúčene. Nič som mu nepovedala.
Cestou domov som si uvedomila, že skutočne nič nespravím. Nehnevala som sa, necítila som nič. Mrzelo ma to, ale snažila som sa s tým zmieriť, pretože teraz už viem, že niektoré veci jednoducho musím nechať bežať tak ako majú bežať.
Asi na druhý deň sme sa pohádali celkom dosť surovo sme sa pohádali. Dôvod? No to je zas druhá história. Samozrejme sme to urovnali a vyriešili, ale vtedy som sa ho pýtala načo ju k sebe volal. Vyčitla som mu to, lebo ma to dusilo. Vysvetlil, že si bola len pre DVDčka. Povedal, že jej ich chcel rýchlo vrátiť aby mal od nej pokoj. Uľavilo sa mi. Myslím, že aj jemu. Viem, že teraz sa stále hnevá, že som mu čítala sms-ky, ale nikdy som to nerobila, pretože by som mu neverila. Dúfam, že to pochopí, možno už aj pochopil a bude všetko bežať okej.
Teraz mám pocit, že nie je medzi nami nikto. Žiadna ONA, sme len JA a TY, zlatko.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ayreen
6. 11.novembra 2007 18:20
prehnana ziarlivost nie je dobra vlastnost...pozor na to...
3
fuha, ako neviem, toto bola dost velka rana podpas od neho podla mna...
Napíš svoj komentár