Bral si ju tak vášnivo a ona sa mu naplno oddávala. Bozkával a hladil ju všade.
Zimomriavky na jej voňavej koži ho vzrušovali.
„takto vonia domov!“- pomyslel si. „áno tu patrím a chcem sa sem stále vracať.“
Silné ruky ju chránili a ona to cítila. Cítila všetko čo potrebovala.
Obom srdcia hlasno tĺkli a ich dychy sa zrýchľovali.
Také nežné a pritom také divoké.
Sedela na ňom a brala si ho, vychutnávala, že je len jej. Milovala ten pocit, keď vedela, že je len jej. Počúvala jeho dych. Jeho ruka jej kĺzala po celom tele. Pevný zadok jej pritláčal a ešte viac si ju pritiskoval k rozkroku. Rada sa dívala na jeho spokojnosť, až keď si bola istá, že je spokojný, že vrcholí, zavrela oči a zrýchľovala. Zakláňala hlavu a vlasy sa je vlnili po prsiach a chrbte.
Krásne milovanie.
Vzal ju do svojich silných a pritom tak krehkých rúk a položil na chrbát, silno sa k nej privinul a do ucha jej šepol: „Buď moja!“ „vždy som bola, som a budem tvoja.“
Pocítili mäkosť svojich pier a vlhkosť svojich úst.
Pomaly a nežne.
Bozkával jej krk a šepkal do ucha.
Boleli ju stehná a celá bola mokrá, no aj tak sa usmievala.
Ležali vedľa seba ako jeden a bez slov si vyznávali lásku. Každým žmurknutím začínala nová veta.
„Ľúbim ťa“
„ Aj ja teba“
Život, láska, vášeň.
Uspokojení a šťastní sa lúčili. Naposledy jej dal bozk na nos. Jej líca chytili rumenec, dodával jej dievčenskosť a zmyselný pohľad a plné našpúlené ústa ju robili ženou.
Pohladila ho po usmiatej tvári a odišla.
Chvíľu sa na ňu díval, na jej zadok a oblízol si pery.
Otočila sa. Dlhé hrdzavé vlasy prehodila na stranu a usmievala sa. Zamávala a troška pobehla nech nezmešká.
Zvrtol sa na päte. Zanieslo ho do strany ako nafetovaného. Došiel do svojej izby so zatvoreným očami. Na posteli ju ešte stále videl. Stále cítil jej vôňu, ktorá mu oživovala rozkrok. Hodil sa na posteľ a premietal si jej tvár. Oči mal zatvorené a ústa roztiahnuté do širokého úsmevu.
Rezko kráčala na autobus. Veľa nechýbalo, aby si začala popiskovať. Vlasy jej voňali ako jeho telo. Chcela ho ešte naposledy vidieť. Bola tma.
Otočila sa, no videla len tmavé okno jeho izby, za ktorým si predstavovala jeho a ju spolu.
Spomínala na chvíle pár minút dozadu. Úsmev jej neschádzal z pier. Otočila sa späť do reality.
Zrazu ho prepadal strašne hlúpi pocit. Do očí sa mu vtisli slzy. Nechápal čo a prečo to robí, ale urobil to. Rýchlo vybehol na ulicu. Za ňou.
Už stála takmer oboma nohami na ceste, keď ju niekto potiahol za ruku a stiahol na chodník. V okamihu ich oboch lízlo auto.
Vystrašene na seba hľadela.
Vtisol jej bozk na pery. „len toto som chcel“ stále na ňu vystrašene mrkal. Zasmiala sa a vydýhla si. „Ty môj záchranca!“ privinula sa k nemu teraz sa už fakt rozlúčili.
Kráčal späť domov a stále v menšom tranze. Cítil, že sa jej niečo stane a preto za ňou vybehol? Alebo ju chcel len pobozkať ešte raz? Každopádne bolo to ako zázrak. Mohla umrieť a on ju zachránil.
Keď si uvedomil, že svojej láske akoby daroval druhý život naplnilo ho to spokojnosťou.
ALE
Stále tu bol. Ten zlý nepríjemný pocit. A pichanie pod srdcom. Ach nie...
Vydesená a pri tom aj šťastná. Zachránil ju. Nechápala ako ... náhoda?
Šťastie, povedala a tým to uzavrela.
Zrazu záblesk.
Zreničky sa jej prudko rozšírili ako mačke.
Nestihla ani vykríknuť.
Bolesť cítila aj keď už bola mimo. Akoby mimo svojho tela, mimo tohto sveta. Nebola to bolesť ako keď sa porežete alebo si ožgriete koleno. Bolelo to vo vnútri.
Opúšťala ho. Nedobrovoľne.
Ležala v kaluži krvi, s úsmevom na perách a malou slzou na krajíčku oka.
Zacítil chlad, otvoril oči a všetko mal pred očami.
Otočil sa. Bežal kričal. Hodil sa na kolená. Chcel ju späť.
Na mieste mŕtva.
Chcel ju nazad.
Hladil jej vlasy a obímal ju.
Veľké ba priam obrovské slzy z jeho očí riedili jej krv na ceste. Každý dopad kvapky sa ozýval tým miestom, kde zostal tak sám. Jeho bolesť sa rozlievala na asfaltke.
Bol koniec.
-„Veď ju zachránil“
-nemohol ju zachrániť.
Smrť, koniec.
Osud
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
disizit
5. 1.januára 2008 12:40
fuuu.. tak toto je sila nádherné, smutné.. ALE skvelé
Napíš svoj komentár