Smejkap
6. 12.decembra 2009 16:07
Ďalšie jej blogy »
Nekonečná moc mliečnej Milky alebo Ako sa problémy sami nevyriešia - Čast druhá
POZRELA BY SOM SI NEJAKY FILM
Mala chuť na nejaký krvavý horor.
NESKOCIME DO KINA?
V telke totižto išli len romantické grcy od Danielle Steelovej alebo trápne slovenské sitcomy, na ktorých už dávno nie je nič smiešne a už určite nie život Maďarov rozprávajúcich lámanou slovenčinou. No Ľubošovi sa do kina nechcelo.
RADSEJ NEJAKE DVD
Dáši sa ten nápad pozdával. Dlho sa prehovárať nenechala.
OK. NEMAM NIKOHO DOMA. PRIDES?
DOBRE. DONESIEM NEJAKU COKOLADU. AKU CHCES.
Mliečnu Milku, to je jasné, pomyslela si Dáša, no aj tak napísala:
TO JE JEDNO. HLAVNE PRID. TESIM
„Konečne. Myslela som si, že neprídeš.“ Povedala Dáša Ľubošovi vo dverách.
„Dobrý horor si nikdy nenechám ujsť. A okrem toho, z toho, čo si písala, som pochopil, že nemáš ďaleko od samovraždy, tak som ťa prišiel strážiť.“
Dáša sa usmiala. Ľuboš bol naozaj milý. Vždy sa o ňu takto staral a nikdy za to nič nechcel, aj keď sa mu Dáša párkrát ponúkla. Keďže sa Dáša riadi heslom „keď nechceš, nechaj tak“ , preradila Ľuboša z kategórie potenciálny frajer do kategórie dobrý kamarát. A cesta z kategórie do kategórie je veľmi ťažká, takmer nemožná. Vedela, že keď sa k nemu túlila a schovávala si oči pri škaredých scénach za jeho chrbát, tak jej z jeho strany nič nehrozilo. Mohla sa správať uvoľnene, byť zababraná od 300 gramovej mliečnej Milky, mať nohy ďaleko od seba, zívať bez toho, aby si zakryla ústa, skrátka byť taká, aká v pánskej spoločnosti často nebýva.
Hodina pokročila, film takisto a Dáša si konečne našla pohodlnú polohu na nenápadné zadriemanie. Ľahla si na chrbát, hlavu si položila na jeho brucho a časom stále menej a menej sledovala dej filmu. Ľuboš ju držal za ruku a druhou ju jemne hladkal. Rukou išiel stále nižšie. Telepaticky mu hovorila, aby pokračoval a aby sa nehanbil. Kludne by mohol zájsť tou rukou úplne dole. Tušila, že ju asi iba rozbabre. Exorcista skončí, on odíde, nechá ju tak a ona si to bude musieť urobiť sama.
Skrz slasťou privreté oči videla, že na obrazovke bežia titulky. No Ľuboš ju stále hladkal. Presunul sa na Dášino brucho a kúskom prstov jej zašiel pod kraťasky, no hneď ruku vytiahol. Hral sa s ňou. Mal ju absolútne vo svojej moci. Robila presne to, čo on chcel. Keď jej prechádzal po stehnách, nohy pomaličky rozkračovala, aby sa mohol dostať všade, kam treba. Keď ju hladkal na bruchu, ona mu jemne prechádzala po nechtami po predlaktí a po chrbte ruky. Titulky už dávno skončili. Na obrazovke svietilo iba zelené AV, inak bola celá čierna. Ľuboš jej občas zašiel do nohavičiek, no nikdy nie dostatočne ďaleko. Dáša si položila dlaň na jeho ruku a pomaly ju nasmerovala až tam, kde ju chcela mať. Otočila sa a pozrela mu do tváre. Mal zavreté oči a hlboko dýchal. Nadvihla sa a dala mu pusu. Jediným pohybom si stiahla kraťasky aj s nohavičkami. Sadla si na neho obkročmo a vyzliekla mu tričko. On jej rukami prechádzal po nahých stehnách akoby vsával jej pokožku. Jej hebkosť a kvetinovú vôňu.
„Nepôjdeme radšej vedľa? “ pošepkala a vstala.
Vzala Ľuboša za ruku a potichu kráčali polonahí po byte.
V spálni bola tma. Otočila sa k nemu a šla ho pobozkať, no on jej začal vyzliekať tričko. Stiahla mu teda nohavice a Ľuboško tam stál v plnej zbroji. Sadol si na posteľ. Dáša sa pousmiala a v duchu si povzdychla, že zasa sa hore namaká. Asi hodinová predohra prebehla v obývačke, takže už nemuseli strácať čas. Sadla si na neho, chytil ju za boky a ona ho pohltila. Slabé svetlo z chodby osvetľovalo Dášinu červenú podprsenku až do chvíle, kým jej ju nedal dole. Z pootvoreného okna na nich fúkal príjemný večerný vetrík. Chcela sa ho spýtať, či sa veci majú tak ako všetkým Ľuboš vraví, no nepovedala nič. Pomaličky sa dvíhala a zase si sadala a užívala si. Keď po prvý krát hlasnejšie zakričala, Ľuboš zavrel oči a urobil sa. Dáša ho pohladila po líci a zliezla z neho. Ležal na chrbte s nohami spustenými na zem a ona sedela vedľa neho.
„Vážne som bola tvoja prvá? “ spýtala sa neveriacky.
„Áno.“ Pošepol. „Niečo sa ti na tom nezdá? “
„Na panica si bol celkom..., “ odmlčala sa. „šikovný.“ dodala.
„Nechceš to dorobiť ústami? “
Ľuboš neodpovedal. Otočil sa na brucho a hlavou zašiel medzi Dášine stehná. Vírilo jej v hlave množstvo myšlienok, no ani jednej sa nedokázala venovať poriadne. Znervóznela. Sama nevedela prečo. Veď vravel, že prvý sex chce mať prvý sex s láskou svojho života, ozývalo sa jej v hlave.
Nebavilo ju to. Nebol zlý, ale do nebies ju nevyniesol. Zahrala mu to tak, ako doteraz každému. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia.
Ležali vedľa seba pod tenkou prikrývkou.
„Čo teraz? “ prerušila ticho Dáša.
„Neviem. Ty si tu tá skúsenejšia. Ja netuším, čo sa v takýchto chvíľach robí.
„Tak som to nemyslela. Čo bude teraz medzi nami dvoma? “
Ľuboš mlčal, čo bola pre Dášu dostačujúca odpoveď. Asi zmenil svoje priority. Kývol hlavou na Dášu. Tá videla otázku v jeho očiach. Chcel vedieť, čo si o tom celom myslí ona.
„Neviem. Uvidíme, okej? “
„Dobre.“
Skutočný príbeh
2 komenty k blogu
1
elwinko
6. 12.decembra 2009 16:46
som zvedavý ako to pôjde ďalej...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia