Nekonečná moc mliečnej Milky alebo Ako sa problémy sami nevyriešia - Čast tretia

Ležali vedľa seba pod tenkou prikrývkou.
„Čo teraz? “ prerušila ticho Dáša.
„Neviem. Ty si tu tá skúsenejšia. Ja netuším, čo sa v takýchto chvíľach robí.
„Tak som to nemyslela. Čo bude teraz medzi nami dvoma? “
Ľuboš mlčal, čo bola pre Dášu dostačujúca odpoveď. Asi zmenil svoje priority. Kývol hlavou na Dášu. Tá videla otázku v jeho očiach. Chcel vedieť, čo si o tom celom myslí ona.
„Neviem. Uvidíme, okej? “
„Dobre.“

Akurát keď sa Ľuboš obliekal a Dáša ležala na posteli s pohľadom zabodnutým do diaľky, zapišťal z obývačky Dášin telefón.
„Prišla ti esemeska.“ Oznámil jej. „Ideš sa pozrieť, kto to je? “
Dáša teda vstala a prebehla k mobilu. Prečítala si správu a hneď aj odpísala:
OK. ZA 15 MIN V POHODE.
Hodila mobil do kresla. Rozhliadla sa po izbe a začala hľadať svoje nohavičky.

„Niekam ideš? “ spýtal sa jej Ľuboš.
„Hej. Na kávu.“ Odvetila.
„O jedenástej v noci? “
„Hej. Aspoň ťa odprevadím.“
„Okej.“ Pokrčil ramenami Ľuboš. Očividne z toho moc nadšený nebol.´
Po tmavom chodníku išli takmer mlčky. Dáša sa pokúsila o nezáväzný rozhovor a spýtala sa, čo bude Ľuboš robiť cez víkend. Dvojslovná odpoveď bola snáď ešte horšia ako ticho.
„Tak čo teda urobíme? “
„Neviem.“
„Pozri. Ja ťa do ničoho netlačím. Rozmysli si čo vlastne chceš a daj mi vedieť. Uvidíme sa v stredu.“ Povedala Dáša, dala mu pusu na líce a odbočila.
Naschvál išla pomaly. Čakala, že za ňou Ľuboš dobehne a niečo urobí. Niečo povie. Čokoľvek. Po pár metroch sa otočila, no Ľuboša už nevidela.

Kým čakala v kaviarni na svoju spoločnosť, otravoval ju asi šesťdesiatročný na mol opitý Dedo. Tvrdil, že Dáša je „veľmi pekná Madchen“ a že on je „už štyridsať rokov verheiretet“ a že jej „zazahluje koľko bude chcieť“. Dášu jeho nezmyselné kecy aspoň odvádzali od zlých myšlienok, no po chvíli začal byť Dedo dotieravý až moc.
„Ide môj priateľ.“ Zaklamala, keď zbadala vonku Tomáša, na ktorého čakala.
Vstala a išla ku dverám. Chytila ho za ruku a pošepkala mu: „Daj mi pusu.“
„Čo? “ spýtal sa jej Tomáš potichu.
„Potom ti to vysvetlím. Daj mi pusu.“
Bozkávali sa dlhšie, ako s Ľubošom za celú dobu dokopy. Dáša chytila Tomáša za ruku a odviedla ho k stolu, kde na nich už čakalo karamelové latte, horúca čokoláda a Dedo.
„Veľmi peknú ženušku máš.“ Povedal Dedo a takmer spadol zo stoličky.
„Ďakujem.“
Keď sa Dedo dostal do stabilnejšej polohy, začal rozprávať nezmysly po nemecky a načiahol za Dášou ruku. Tomáš si Dášu okamžite pritiahol k sebe, držal ju okolo pása a nepustil ju. Keď sa im po dvadsiatich minútach podarilo Dedovi vysvetliť, že chcú byť sami, Dedo vstal a sadol si o stôl ďalej k dvom blondínam s červeným vínom. Dáša začula známe slovo verheiretet asi tri krát po sebe a potom už Dedovi nevenovala pozornosť. Tomáš jej rozprával o problémoch v práci a jej sa konečne podarilo prísť na iné myšlienky.

Ďalší mesiac sa jej Ľuboš vyhýbal. Nechodil s ich partiou v stredu na biliard, ani na víkendové chatovačky. Tomáš bol po tú dobu Dáši oporou. Ešte vtedy v kaviarni mu všetko vyrozprávala. No Tomáša už dlhšie nevidela. Možno aj mala možnosť, no vždy sa vyhovorila a ich stretnutie zrušila. Už týždeň je zavretá doma, plače, nevie, čo má robiť a nekomunikuje so svetom. Keď si uvedomila, že tento problém bude stále väčší a väčší a nemá cenu ho odkladať, napísala Ľubošovi esemesku s tým, že sa musia porozprávať. Ľuboš jej po chvíli odpísal:
ZABUDNI NA TO CO BOLO. NECHAJME TO TAK.
Dáša nevidela na display. Kvapla jej naň veľká slza. A potom ďalšia. Revala asi dve hodiny. Nemohla na to zabudnúť a už vôbec nemôže ten večer nechať tak. Keď sa trošku ukľudnila, zavolala Tomášovi.
„Mám problém.“ Zašepkala.
„Fasa. Aj ja.
Túto reakciu Dáša nečakala.
„Ale môj je vážny.“
„Napadlo ti niekedy, že nie si na svete sama? Že aj iní ľudia majú problémy a na rozdiel od teba ich riešia? “´
„Ale...“
„Sama si sa do toho problému dostala, sama si z neho pomôž.“ Povedal Tomáš a zložil.
Dáša nechápala, čo sa stalo. Na lícach mala čierne stopy od mascary a okolo seba kvantum použitých vreckoviek. Znovu si našla v mobile esemesku od Ľuboša. Ona nemôže zabudnúť. Ona bude mať tú noc pred očami do konca života. Na potrat nejde. Nevie, ako sa s dieťaťom uživí. Nevie ani, čie to vlastne je. Nevie, čo má robiť. No vie, že z tohto problému sa ta ľahko nedostane.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu