„mmm, čo je?“ spýtala som sa otrávene a zababušila som sa do paplónu.
„Nedeľa“ odpovedala chladne.
„Prestaň!“ strčila som si hlavu pod vankúš, lebo som nemala náladu na tie jej trápne vtípky.
„No moja milá. Vstávaj! Už si dlho nebola na brigáde, nemyslíš, že to šéfovi vadí?“ zobrala mi paplón.
„Vráť mi paplón!“ zasmiala som sa.
„Až keď mi odpovieš moja milá“ vyplazila jazyk.
„Šéf mi ešte nevolal. Takže mu to zjavne nevadí, stačí?!“ odpovedala som chladne a mama mi vrátila paplón.
„Dobre, ale od Pondelka nastupuješ normálne, je ti to jasné?! Flákať sa s chalanmi nebudeš!“ odkráčala von z mojej izby.
Prevrátila som oči a zaborila som sa zas do paplónu. Dnes má byť ples... S kým asi Jay ide?!
Rýchle som vstala, lebo som o tomto nechcela premýšľať.
Schmatla som notebook, že po dlhom čase by som si mohla pozrieť čo je nové.
Keď som otvorila svoju e-mailovú schránku, mala som 3 neprečítané e-maili.
Otvorila som prvý, ktorý bol od šéfa : Ak niekto niekde pracuje, zvyčajne chodí podstivo do práce. Ak by si toto nevedela, rád ti poskytnem aj iné múdrosti...
Bola som tak znechutená, že som ostatné radšej ani neprečítala.
Išla som do kuchyne, kde sedel rozospatý Mark a mama robila kávu.
„Čaute“ pozdravila som ich.
„Čau“ odzravil ma Mark a hral sa s cereáliami.
„Dobré ránko princezná“ odzdravila ma mama.
Mark sa začal rehotať na plné kolo a tak som okríkla mamu „ja už dávno nie som princezná“
„Pre mňa áno“ mama žmurkla a sadla si aj s kávou ku stolu.
Prevrátila som oči a obzerala som si Marka. Správa sa strašne divne. Je mladší odo mňa, ale správa sa ako keby bol starší. Obávam sa, že lieta v niečom. Už s nami ani poriadne nekomunikuje.
Mark si všimol, že na neho čumím a tak sa iba usmial a žmurkol na mňa.
„Mmm. Mark, môžeš nachvíľku?“ postavila som sa.
Mama zvraštila čelo a Mark sa postavil tiež „jasné“ išli sme spolu do mojej izby.
„O čo ide?“ sadol si na posteľ.
„Neboj sa, neidem ti robiť výsluch i keď viem, že v niečom si. Potrebujem len poradiť“ usmiala som sa.
„Ako to myslíš, že v niečom som?“ zvraštil čelo.
„To je jedno. Teraz potrebujem radu od chalana“ ignorovala som to.
„No dobre o čo ide?“ usmial sa.
„No vieš, Jay ma pozval na ples, ktorý je dnes. A ja neviem či tam mám ísť keďže .. keďže sme sa tak neplánovane pohádali. Lenže on sa so mnou chce udobriť, len ja som furt tvrdohlavá“ vysypala som to zo seba.
„Ale tak to potrebuješ radu od baby“ zasmial sa Mark. Bolo očividné, že v takomto som sa predsa len mala spýtať niekoho iného.
„Mark, a poznáš nejakú babu, ktorá sa tu so mnou normálne rozpráva?“ zosmutnela som.
„Nie. No dobre, tak prepáč. Pozri, ak chceš, tak tam choď. Zbytočne sa netráp“ postavil sa, dal mi pusu na čelo a odišiel z izby.
No, to bola pomoc. Však toto som si aj ja sama mohla poradiť.
Problém je, že ja neviem, či tam chcem ísť.
„Mami?“ vošla som do kuchyne, kde sedela mama a čítala noviny.
„Mhmm?!“ zdvihla zrak.
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“ neverila som tomu, že si idem vypýtať radu od nej. A ešte o takomto. Viem, že mama je mama, ale ona bude hovoriť to, čo ja nechcem len aby ma mala pod kontrolou.
„Samozrejme zlatko“ usmiala sa a ukázala na stoličku vedľa nej.
Sadla som si a vysypala som to zo seba „no vieš, je tu jeden chalan, čo sa mi páči. Vlastne, jeden čas sme spolu chodili...“
„Ale .. a to si mi nepovedala?“ začudovala sa mama.
„To teraz nerieš.. Proste, on ma pozval na ples, ktorý je dnes. Lenže mi sme sa pohádali, ale on sa chcel udobriť, len ja nie. No a dnes som tak rozmýšľala, že či na ten ples mám ísť alebo nie..“ kusla som si do pery.
„Miláčik ..“ chytila mi ruku „keď ten chalan sa snažil a chcel sa s tebou udobriť, tak áno máš ísť na ten ples. Samozrejme, že máš ísť na ten ples. Videla som v tvojej izbe tie parádne topánky a šaty“ žmurkla.
„Kedy?“ zasmiala som sa.
„No, my mamtky vieme všetko“ zasmiala sa. „Tak poď, ideme ťa skrášliť“ dodala.
„Fajn, ale asi by som mu mala zavolať, nie? Nech príde pre mňa ..“ navrhla som.
„To v žiadnom prípade! Pekne ho prekvapíš“ žmurkla.
Ja som sa usmiala a objala som ju „ďakujem mami.“
„Neďakuj. No poď, ideme na to“ chytila mi ruku a ťahala ma do izby.
„Ako chceš prosím ťa, MŇA skrášliť? Však to sa nedá“ sadla som si pred zrkadlo.
„Ale! Prestaň o sebe pochybovať!“ usmiala sa a vzala do ruky maľovátka.
"Páni“ obzerala som sa v zrkadle.
„No, páči sa ti to?“ usmiala sa mama.
„Samozrejme, že áno! Ďakujem“ objala som ju.
„Tak, bež sa rýchle obliecť, lebo toto nám zabralo dosť dlho. Už je čas“ žmurkla.
„Idem, idem“ bežala som do izby.
Schmatla som šaty a topánky a rýchle som sa do nich obliekla. Prezerala som sa v zrkadle. Páni. Nikdy som nevyzerala takto dievčensky.
Vlasy som mala natočené, bola som namalovaná a na sebe som mala biele šaty s kamienkami. Na nohách som mala trblietavé topánky s najväčším opätkom na svete.
Som zvedavá, či v ňom budem vedieť vôbec aj chodiť.
Vošla som do kuchyne a keď ma mama zbadala, otvorila ústa dokorán „páni. Ty si nádherná!“ dodala.
„No do p ...“ vypleštil oči Mark.
„Čo je? To je to až tak zlé?“ spýtala som sa Marka a pozrela som sa na šaty.
„Nie, ale ... och! Nikdy si nevyzerala tak dokonale! No, neviem, neviem či by sme ťa takto mali pustiť“ zasmial sa.
„Tak ďakujem“ usmiala som sa.
„Zoberieme ťa?“ spýtala sa mama.
„Tak asi áno, keďže Jay o tomto nevie“ prevrátila som oči.
„Počkať .. a čo keď tam bude s inou?“ došlo Markovi.
„Uh...myslíš?!“ vystrašila som sa. Má pravdu. Toľko báb tam mohlo ísť s ním. A keďže som sa mu neozvala, tak určite nešiel sám.
„Aj keby ... hneď ako uvidí našu Ashley, padne mu sánka“ žmurkla mama a už sme sa aj vybrali do auta.
Mama riadila šikovne, všetky zatáčky brala krásne. Nie ako ja. Ja som v šoférovaní príšerná. Vždy sa na tom s mamou smejeme.
„Tak a sme tu“ zaparkovala mama pred Jayovou školou. Bolo vidno, že je ples už v plnom prúde, lebo hudbu bolo počuť až von.
Nadýchla som sa „čo ak tam je naozaj s inou?!“ zneistela som.
„Tak toto nehovor ani zo srandy moja! Načo by sme si robili toľko starostí s make-upom? Načo by si mala doma tieto šaty?!“ usmiala sa.
„Ale ...“ pozrela som sa na ruky.
„Žiadne ale!“ prerušila ma „ideš! Alebo ťa mám ja zobrať na rukách?“ dodala a potom sme sa zasmiali.
„Nie, idem“ usmiala som sa a dala som jej pusu na líce. Vyšla som z auta a celá som sa klepala. Bola som v takom strese, že som nedokázala spraviť ani krok.
Mama zatrúbila a odišla. Ja som sa teda vschopila a vošla som do školy. Recepčný mi ukázal kade mám ísť do telocvične. Postávalo tam pár chalanov, čo sa po mne dosť pokukovali.
Na telocvični boli zatvorené dvere a na chodbe sa bozkávali páry. Niektorí sa tam smiali a pokukovali po mne.
Ignorovala som ich, otvorila som dvere od telocvične a ožarili ma všetky tie svetlá.
Bolo to tam nádherné! Všade bolo cítiť punč a všetci na parkete tancovali. Bol tam DJ, diskogula a veľká zábava. Bolo to ako vo filmoch. Krásne.
Každý sa zabával a dievčatá tancovali už aj bosé. Mali nádherné šaty.
Poobzerala som sa po sále a zbadala som Jaya. Akurát si naberal punč, keď v tom jeho kamarát ukázal na mňa.
Jay sa otočil a rozžiarili sa mu oči.
Ja som sa pozrela na podlahu a znervóznela som.
Jay išiel aj s punčom ku mne. „Wáw“ podišiel ku mne. „Si nádherná“ dodal.
„Ďakujem“ usmiala som sa.
„Pamätáš čo som ti povedal, že nedokážeš byť krajšia? Beriem to späť“ usmial sa.
Usmiala som sa aj ja. „No, ani ty nevyzeráš na zahodenie v tom saku“ zasmiala som sa.
„Ďakujem. Tak teraz si ma prekvapila, že si prišla“ odpil si z punču.
„Ja viem. Mala som to v pláne“ žmurkla som.
„Nechceš si sadnúť?“ spýtal sa s úsmevom.
„Nie, nie. Nechce sa mi sedieť. Som rada, že na tých topánkach stojím“ zasmiala som sa.
Jay sa usmial „som rád, že si tu“ a podišiel bližšie ku mne. Ruky si omotal okolo môjho pásu a usmieval sa.
„Aj ja som rada, že som tu“ usmiala som sa a bola som celá nervózna. Cítila som na sebe dosť veľa pohľadov a to ma znervózňovalo.
Jay sa ku mne naklonil a pobozkal ma. „Čiže, už sme zas v poriadku?“ spýtal sa neisto.
„Áno, teda aspoň dúfam“ usmiala som sa.
Jay sa usmial tiež a zas ma pobozkal.
Vtedy pustili slaďák a Jay ma pozval na tanec.
Celý čas sme sa objímali a bozkávali. Bola to najkrajšia chvíľa v mojom živote.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár