„..bolo krásne ráno a ja s Jamesom sme boli večný kamaráti. Vždy sme sa rozprávali o všetkom. O babách, o problémoch a dokonca v niektorých problémoch sme boli spolu.. Lenže v jeden deň, keď mi oznámil, že potrebuje peniaze na drogy, tak sme sa pohádali. Bolo to v Starbuckse..“ začal.
„Počkaj čiže .. on mal peniaze vďaka tebe?!“ snažila som sa to pochopiť.
„Iba na drogy. No a asi kvôli tej našej hádke bol nasratý..volal mi, že je koniec. Že ti dal kopačky a že ide dať životu zbohom. Najskôr som to nechápal, ale až keď mi volala polícia, zistil som, aké to je vážne ..“ zamračil sa.
Ťažko sa to počúvalo. Tisli sa mi slzy do očí.
„On spáchal samovraždu?“ preglgla som.
„Nie. Nie. To nebola samovražda. Zabili ho gangy. Jelito ho zabil. Vraj mu nestačili peniaze“ vysvetľoval mi.
„To nemyslíš vážne! Boli sme s Caroline za Jelitom a ten povedal, že on s jeho vraždou nemá nič spoločné..“ zakričala som.
„Je to klamár.. vždy bol.“ Pohladil mi ruku.
„Jay. Je mi to strašne ľúto, že som bola taká aká som bola. Neskutočne ťa ľúbim“ zmenila som tému a začala som mu vylievať moje city.
„Ashley a vieš, že som rád, že mi toto hovoríš? Neksutočne si mi chýbala“ usmial sa a pobozkal ma na čelo. „ak budeš chcieť. Môžeme to s Jelitom vyriešiť ..“ dodal.
„Nie. Už o Jamesovi nepoviem ani slovo“ usmiala som sa a dúfala som, že sa mi to podarí.
„Kvôli mne nemusíš, viem, že je to ťažké“ dal si ruku okolo mojich pliec a pohladil ma po sánke.
Z jeho jemných dotykov som priam mala husiu kožu.
„Musím, sama musím na neho zabudnúť a pri tebe sa mi to určite podarí“ usmiala som sa.
„Vieš, že ťa ľúbim?“ usmial sa a pobozkal ma.
Bozky som mu opätovala a už som nevnímala okolitý svet. Boli sme to len my dvaja a naše pery, ktoré si užívali prítomnosť toho druhého.
Omotala som si ruky okolo jeho krku a on si položil ruky na môj pás. Bozkávali sme sa a bozkávali.
Konečne sme boli zas spolu. Konečne som zas cítila jeho dotyky a konečne som ho mohla bozkávať.
Bol to najlepší deň v mojom živote...zatiaľ.
„Tak, po škole pre teba prídem, dobre?!“ usmial sa na mňa Jay.
„Dobre“ pobozkali sme sa na rozlúčku a už som sa stratila v škole.
„Tak ako?“ spýtal sa Ben hneď ako som vošla do triedy.
„Nič nové. Sme zas spolu“ zasnene som si vdychla a potom sme sa obaja zasmiali.
Potom už zazvonilo a vošla do triedy Megan.
Škaredo sa na mňa pozrela a ja som to nechápala.
Snažila som sa ju ignorovať, ale moc mi to nešlo.
„Čo sa stalo Megan?“ snažila som sa zistiť od Bena.
„Dostala kopačky od Lucasa. Pošuškáva sa to po chodbách“ pošepkal mi.
Súcitne som sa pozrela na Megan a potom zas na Bena „a prečo?“
„Netuším. Nikto to nevie. Nikto“ vyplazil jazyk.
„Po-zor!“ zakričala učiteľka, keď vošla do triedy. Bol to znak pre nás, že sa máme postaviť. Stprávala sa ku nám ako ku vojakom a to ma neskutočne iritovalo.
V škole to ubehlo dosť rýchlo. Celý čas bola Megan podráždená. Dokonca ani jej kamarátky nemohli byť pri nej, lebo by vyskočila a odišla plakať na vécko. Proste, hocičo sa stalo medzi ňou a Lucasom, nemohlo to byť nič dobré.
Chcela som sa jej na to spýtať, ale asi by to nebol dobrý nápad. Preto som radšej sedela na mieste a riešila Bena a Caroline.
Ben mi povedal, že sa dali dokopy ľahko. Vraj to išlo ako po masle.
Neviem si síce predstaviť ako to bolo, ale nevadí.
Po škole ma tam čakal Jay. Hneď ako som ho uvidela, rozbehla som sa k nemu a skočila mu do náruče. On ma chytil tými jeho svalnatými rukami a točil sa so mnou.
Potom ma vášnivo pobozkal a išli sme ruka v ruke do Starbucksu.
„Tak ako bolo v škole?“ spýtal sa ma počas cesty.
„Nič nové. Megan a Lucas sa vraj rozišli“ chcela som od neho zistiť niečo viac, tak som sa na neho spýtavo pozrela.
„Hej, hej. Lucas ju až moc drsno pripravil o panenstvo“ prezradil mi.
„Au.. To muselo bolieť teda“ prebehol mi mráz po chrbte. Ja osobne som ešte nemala vzytk s niekým, ale podľa toho čo každý hovorí, stratiť panenstvo bolí už samo o sebe. Čiže keď Lucas ešte väčšiu bolesť pridal, to muselo byť hrozné.
„Veď ju aj to vraj poriadne bolelo. Lucas hovoril, že dokonca plakala a preklínala ho“ pobozkal ma na líce.
Nechcela by som byť teraz na jej mieste.
Ako sme vošli do Starbucksu, volala mi mama, čiže sme veľmi rýchlo aj vyšli.
„Prepáč, ale vážne musím ísť“ smútila som pri tom, ako sme sa lúčili.
„Dobre láska. Veď vidíme sa zajtra. Ešte ti zavolám“ pobozkal ma Jay a pevne ma objal.
Ja som sa stratila v jeho objatí a vychutnávala som si jeho vôňu.
Po krásnom lúčení som musela rýchle bežať domov, kde ma čakalo peklo.
Došla som domov a v obývačke sedel nejaký muž v staršom veku a držal mamu za ruku. Brat sedel oproti nich a podráždene na mňa pozrel.
„Ahojte“ pozdravila som ich a klesla som vedľa brata.
„No. Toto je môj nový priateľ – Victor“ usmiala sa mama a predstavila nám ho.
„Dobrý deň“ usmiala som sa, ale veľmi sa mi nechcelo.
„Ahojte!“ pozdravil nás a vyceril biele zuby. Bol celý potetovaný a vôbec sa mi nepozdával.
„Dnes tu bude spať, čiže Mark, buď taký dobrý a zober si matrac k Ashley“
„Čože?! Nie!“ oporoval brat.
„Ale .. veď je to tvoja sestra“ nadvihol obočie Victor.
Brat radšej nenamietal a išiel si hneď zobrať ten matrac do mojej izby. Mama sa rozhodla, že donesie chlebíčky a tak sa stratila v kuchyni. To znamená, že som s Victorom ostala sama v obývačke.
Victor sa divne usmial a sadol si vedľa mňa.
„Takže .. máš viac ako 18?“ prešiel mi rukov po stehne.
„Mám ..“ zvraštila som čelo.
„To sa mi páči“ chcel ma pobozkať alebo ja neviem čo chcel, ale ja som mu to nedovolila. Vlepila som mu facku a rýchle som utiekla do izby, kde som sa oprela o stenu.
„Si v pohode?“ zabudla som, že mám brata v izbe.
„Jasné..“ nedokázala som potlačiť slzy. Veď tu s nami možno bude bývať obyčajný úchylák!
„No ako myslíš ..“ vyšiel brat z izby a išiel pomáhať do kuchyne.
Ja som radšej ostala v izbe a neukázala sa celý večer.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár