„Si vtipný ..“ zagúľaľ očami Ben.
„Nerozprávam s tebou mucko“ Lucas začal žvachtlať žuvačku a pri tom vražedne pozeral na Bena.
„Tak takto nebudeš rozprávať ani s ňou, jasné?!“ Ben sa postavil zo stoličky.
„No tak. Kľudnime hormóny, jasné?“ postavila som sa aj ja, že idem zastaviť Bena. Bitku tu teraz vážne nepotrebujem.
„V poho. Potrebujem niečo od teba. Takú maličkú láskavosť ... Potrebujem, aby si Megan niečo povedala, nechce ma počúvať ..“ prekrížil si ruky na hrudi.
„A si myslíš, že MŇA bude počúvať?“ zasmiala som sa.
„Veď ... mi hovorila, že ste dobré kamarátky“ nadvihol obočie Lucas.
Nechápavo som sa pozrela na Bena a ten sa rovnako prekvapene pozeral na mňa.
Buď si vymýšľa Lucas alebo Megan. Ale ... ak Megan, tak potom čo má to dievča za lubom?
„No dobre. Ser na toto.. Potrebujem, aby si jej povedala, že je mi to neskutočne ľúto a že ju chcem späť..“ už ho aj nebolo.
Nechápala som celú túto situáciu. Megan povedala Lucasovi, že sme dobré kamarátky? Prečo by to preboha robila? Veď nič tým nezíska.
Nič iné som nemohla robiť, ako ísť za ňou a spýtať sa to. Zároveň aj odkážem Lucasov odkaz.
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla, a zamierila som rovno za Megan.
„A-ahoj ..“ zakoktala som.
„Čo tu chceš?“ hodila vlasmi.
„Lucas ti niečo odkazuje. A keďže si mu zaklama, že sme dobré kamarátky, tak ti to mám odkázať ..“ snažila som sa znieť čo najhnusnejšie, ako sa dalo.
„pššt!“ chytila ma za zápestie a ťahala von. „Nesmie sa dozvedieť, že nie sme kamarátky, jasné?!“
„Prečo? Prečo si mu to vôbec hovorila?“ vyslobodila som si ruku.
„..pretože som nechcela vyzerať ako tie kravičky.. že sú len tri a sú kráľovné školy ..“ vychrlila to na mňa.
Neverila som vlastným ušiam.
„Čože?“ prekvapene som vyvalila oči.
„No už to vieš. Teraz sa mi kľudne vysmej, ale najskôr mi to odkáž ..“ naliehala Megan celá zvedavá.
„Chce ťa späť ..“ zagúľala som očami.
„To ako ... aha .. odkáž mu, že ja nie som bábika! Aj ja mám city!“ zvýšila hlas.
„Ja nie som odkazovací panáčik preboha!“ bola som s nervami na koncoch.
Čo si myslia? Že teraz každú prestávku budem chodiť od jedného k druhému len aby sa tuto milostiví dali zas dokopy? No nie!
S Megan som sa dohodla, že budem ochotná predstierať, že sme kamarátky, ak mi sľúbi, že mi už nikdy nič nezhodí z lavice a ak mi nebude robiť zle.
Samozrejme s tým súhlasila a tak sme sa vysmiate vrátili do triedy. Mala som čo robiť aby som to všetko Benovi vysvetlila.
Zabralo to dosť dlho, lebo ani na konci školy to tak úplne nechápal.
Nemala som ale čas mu to vysvetľovať, lebo mňa čakal Jay a on musel ísť pre Caroline.
„Tak sa vidíme zajtra, čauko“ objal ma bratsky a ja som sa už stratila v Jayovom aute.
„Tak čo nové?“ usmial sa a pobozkal ma na líce.
„No, to je dlhý príbeh“ zasmiala som sa. „teraz chcem byť s tebou a nechcem riešiť školu“ žmurkla som.
„Chýbala si mi“ usmial sa.
„Nie tak ako ty mne“ vyplazila som jazyk.
„Ideme rovno zložiť sa do hotela alebo by si ešte rada niekam išla?“ pozrel sa na mňa najsladšie ako to len išlo. Pri tomto úsmeve som vždy odpadávala. Ale len v duchu.
„No ja neviem aký je váš plán pane ..“ zasmiala som sa.
„Môj plán je, zobrať moju frajerku na romantickú večeru, lenže ešte nie je večer, čiže si budeme musieť počkať..“ usmial sa a ja som sa začala smiať.
Pobozkali sme sa a Jay naštartoval.
„Tak ťa ešte vyložím doma a zoberieš si veci“ dodal.
Zaparkovali sme pred našim domom a ja som hneď vystúpila.
Keď som otvorila dvere, mama sa tam muckala s Victorom a brat bol zavretý v izbe.
„Ahhemm“ zakašľala som.
Mama sa prestala muckať s Victorom a obaja na mňa upriamili pohľad.
„Budem dnes spať u kamarátky...“ zaklamala som.
„Pokiaľ dobre viem, ty žiadne nemáš“ mama nedôverčivo zdvihla obočie.
„Ale mám. Keby si sa o mňa starala, zistila by si, že tu nedávno bola Caroline, ktorá ma utešovala“ zakričala som a stratila som sa v izbe, kde som si do kabelky nahádzala pyžamo, hygienické potreby a pre prípad aj nejaké to čipkované spodné prádlo. Človek nikdy nevie.
Zobrala som si veci do školy, ktoré budem zajtra potrebovať, nabíjačku na mobil a malovátka.
„Mladá dáma. Zavolám ti ešte dnes večer, aby som zistila, či nerobíš niečo nekalé ..“ pozrela mama na mňa prísne.
„Rovno mi namontuj kameru do náušníc“ zagúľala som očami a rýchle som zabuchla dvere.
Nastúpila som do auta, kde sa na mňa usmieval môj dokonalý frajer Jay. Upieral na mňa tie jeho krásne čokoládové oči a jeho pokožka sa ligotala vďaka lúčom Slnka.
„Ideme?“ usmial sa.
„Jasné“ pobozkala som ho, lebo som to už nevydržala.
Jay naštartoval a zamierili sme do hotela.
Nebola som si celkom istá, či je to dobrý nápad. Jay je z bohatšej rodiny, tak určite vybral luxusný hotel. No a ja neviem, či by mi niekto mal dávať takéto luxusné veci alebo ich vôbec rezervovať. Ja o takom môžem len snívať.
Zaparkovali sme pred hotel Maggie’s Wonderland.
„Panebože Jay .. si zo mňa robíš srandu?“ padla mi sánka už len keď sme vkročili dnu.
Bolo to asi to najluxusnejšie miesto, aké som kedy videla. Všade to bolo ozdobené diamantmy a tie lustre, ktorý sa mi hompálali nad hlavou museli stáť aspoň miliardu. Všade naokolo boli béžové steny, na ktorých boli obrazy so zlatými rámami. Nemali tu žiadne iné kvety, iba orchideu a všade naokolo bolo cítiť peniaze.
Jay sa iba usmial a chytil ma okolo pása. Kráčali sme k recepcií.
Jay vypýtal kartu a zamierili sme rovno do našej izby, ktorá bola ešte luxusnejšia ako hala. Vyzeralo to tu tak neskutočne. Cítila som sa ako v rozprávke. Bola zasklená, čiže sme mali výhľad na celé mesto.
Na posteli bolo asi milión vankúšov a perina bola neskutočne jemná.
„Toto by si nemal na mňa míňať ..“ ozvalo sa moje svedomie.
„Ja viem, ale ja chcem“ Jay ku mne podišiel zozadu a pobozkal ma na krk.
„No, takže .. čo je na pláne?“ otočila som sa a omotala som si ruky okolo jeho krku.
„Čo len chceš“ usmial sa a zas ma pobozkal, ale tentokrát na pery.
Bozkávali sme sa a bozkávali. Keď som sa chcela odtiahnuť, pritiahol si ma späť k sebe a bozkával ma ďalej.
Jeho bozky boli tak dokonalé, až sa mi podlamovali kolená. Jemnučko ma kúsal do pery a ja som ho za to odmeňovala, keď som mu jemne a pomaličky olízala pery.
Keď sme sa dobozkávali, lebo sme už obaja potrebovali kyslík, pozrela som sa na hodinky.
Bolo len päť hodín a tak som navrhla „poďme niekam. Poďme sa prejsť alebo dačo“
„No dobre, ale na šiestu máme rezervovaný stôl v reštaurácií“ mrkol na mňa.
„Fúha, čiže si mám požičať plesové šaty?“ robila som si z neho srandu.
„Nie“ zasmial sa „ale určite nechoď v riflách“ dodal.
„..nič iné tu nemám ..“ zamyslela som sa.
„Tak to aby sme ti niečo kúpili“ usmial sa a hneď sme aj vyštartovali do mesta, aby nezatvorili obchody.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár