Aj v zhrnutí tohto roka som sa chcel posťažovať, aký zlý rok to bol. Ale v skutočnosti nebol taký zlý. Bola taká horská dráha pocitov a zážitkov. Na prvú vec, čo si spomeniem v tomto roku je Rifľa a úžasný výlet do Nórska. Pravda, skoro som tam opitý umrzol, ale v tom je tá zábava. Potom to do skúšok bolo pohodovejšie.
Počas skúškového som sa rozhodol, že sa sťahujem na byt. Lebo skúšky asi nie sú prioritou, ach Peter. Ale strašne som sa tešil, že budem konečne na BYTE. Potom som bol zrazu vybraný na Erasmus+ do Gruzínska a bol som strašne šťastný, že mám znova možnosť cestovať. Túto krajinu môžem odporučiť. Hoci nie je najbohatšia, dá sa tam toho veľa nájsť. Možno som kvôli sťahovaniu a Gruzínsku neurobil jeden predmet, no aj tak to neľutujem. (Ľutovať to začnem budúci semester.)
Potom prišlo leto a napriek tomu že som počas semestra cestoval, leto som strávil brigádou. Potreboval som si zarobiť na notebook a inak sa nedalo. Žiadna dovolenka, nič. Jedine malý výlet do Budapešti a podobne. Inak tak 5-6 dní v týždni v práci. Spotený som bol už o 12.00. Lebo teplu nerozkážeš a ľudia chcú žrať. A keď nemajú čo vopchať do úst 5 minút, hádžu po tebe pohľady akoby si bol ich úhlavný nepriateľ. Ako to, že polievku som už dojedol, ale hlavné jedlo tu ešte nemám? Lebo si prišiel v skupinke 20 ľudí naraz ty kokot. O otravných pivných zákazníkoch by som mohol napísať celý článok, ale nebudem im venovať toľko energie.
Toto obdobie nebolo dobré pre moju psychiku. A stalo sa, že som sa zrútil. Nie raz. Preto som sa rozhodol, že týmto letom po roku končím na tomto mieste. Zarobil som si na notebook a podal výpoveď.
Tomu predchádzal ešte môj vzťah. Možno bol ultrakrátky (nie možno, ale určite), aj tak nebol zbytočný. Musíte pochopiť, že nejaký dlhší vzťah som ešte nezažil, preto niekedy závidím ľuďom čo sú spolu už 4 roky. Vďaka tomuto vzťahu, som akousi náhodou dostal odporučenie do HM-ka a PRIJALI MA. Takže nastal nový semester. Nová brigáda a Peter už nebýva intráku. Všetko super nie?
Nie.
Vzťah sa rozpadol pomaly skôr, než začal. Ale aj to raní človeka.
Spolubývajúci mi začína prekážať. Dennodenné húlenie a hlasné počúvanie hudby mi začína liezť na nervy. Nehovoriac o kopiacom sa neporiadku na byte. Akosi nikto nič nechce riešiť.
Potom také malé svetielko na byte. Zistil som, že na byte býva birdzáčka a zhodou okolností je tu ona jediná normálna. A tak sme prežívali svoje útrapy spolu. Občas sme si navzájom navarili, vypili víno.
S kamoškou sme skočili do Milána. Uvedomil som si, že mám veľké šťastie nájsť si takú dobrú kamarátku v ročníku. Neviem prečo ľudia hovoria, že ich Miláno sklamalo. Netreba mať očakávania, potom vás výlet nesklame. Mňa dokonca milo prekvapilo.
Lenže problémy na byte nezmizli. Stále tam boli. Kopili sa. A začiatkom zimy sa mi toho v škole nakopilo tiež. Opäť som na tom nebol psychicky super a posledné čo som chcel riešiť bolo, že mi niekto zjedol jedlo, že opäť u nás v izbe niekto navyše prespáva a tvária sa, že ja tam nebývam. A síce sa sťažujeme prenajímateľovi, ten sa na nás určite len bavil.
Niekedy stačí ale jedna káva aby sa váš život posunul k lepšiemu. Kamarát, bývalý kolega, mi spomenul, že zháňajú niekoho na byt. V tej sekunde som sa prihlásil. A hoci som sa trochu cítil previnilo, že nechávam kamarátku na tomto byte samú, pre svoje dobro to musím urobiť.
Začiatkom decembra sa dostavím na súd. Rodičia sa rozvádzajú a ja žiadam o výživné. Formalitka. Otca aj tak už dlhodobo neznášame.
Vianoce strávime bez otca. Konečne som okúsil chuť sviatkov pokoja.
Aktuálne mi ostávajú 4 dni. Pomaly sa balím. Po dlhšej dobe sa teším na Silvestra, ktorý strávim so spolužiakmi a kolegami na byte a s radosťou zapijem túto horskú dráhu s názvom Rok 2018.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
feelagain
27. 12.decembra 2018 22:52
ja som furt hrozne rada, keď ťa stretnem, tak ti prajem, aby sa ti darilo, život je fajn, aj keď je horská dráha
Napíš svoj komentár