Tretí spolubývajúci - som ja problém?

Uvediem vás do mojej trápnosmutnej situácie: Na novom byte som niečo cez 4 mesiace a znova viem, že odchádzam. Konkrétne - koncom júna. JE TAK ŤAŽKÉ NÁJSŤ NIEKOHO, S KÝM SA MI BUDE BÝVAŤ DOBRE? 

Verte alebo nie, byt je skvelý. Udržiava sa tu poriadok, ľudia na byte su priateľskí (hoci občas sa mi to nechce veriť). Ale potom je tu môj spolubývajúci. 

Aké sú jeho chyby? 

Pred tým, než začnem vymenovávať reálne chyby, ešte spomeniem také maličkosti, ktoré povedia o človeku veľa. Kebyže mám nazvať spolubývajúceho dvomi slovami, je to "chodiace sklamanie". 

Človek, ktorý má na stole fotku s priateľkou vytlačenú na obyčajný papier, nezarámovanú, ale len tak položenú nevysiela dobré signály. To je tak ťažké si kúpiť jeden rám? 

Vlastní gitaru. To hovorí za všetko. Všímaj, nepíšem, že na nej hrá. On ju len vlastní. Od začiatku roka stojí opretá o stenu v obale. Na čo ju má? Oveľa radšej by som bol za občasné brnkanie na struny a nie na moje nervy.

Teraz reálne dôvody, prečo proste NIE: 

1. Je to taký sedlák, ktorému mamka stále navarí, on sa napapá a je všetko v porádečku. Dpomov chodí na víkendy dosť často. (byť sedlák je negatívum, nechávať voľnú izbu cez víkendy je pozitívum)

2. Nemám s ním nič spoločné.  Týpek príde zo školy/práce a takmer jediné čo robí je, že hraje tie prekliate hry. Takže samozrejme, že nevie porozumieť, že mám toho viac. Hoci som si myslel, že  toho bude mať rovnako, lebo je programátor alebo čo to je.. ale mýlil som sa. Potom sa sťažuje, že má problém s chrbtom, lebo sedí vpráci neustále za stolom. Bitch a čo tých ďalších 5 hodín tu na byte? 

3. Zlé načasovanie. Vždy keď prídem z práce okolo tej desiatej večer, začne telefonovať s priateľkou. Áno, chodí telefonovať do kuchyne, na balkón, do kúpeľne.. a možno aj na záchod, ale aj tak. To sa nevedia dohodnúť na inom čase? Ona pravdepodobne nepracuje, určite nie každý deň, ale telefonujú stále až keď ja dorazím. 

4. Nastavil si večierku, ktorú dodržiava. Ten človek chodí niekedy spať aj o desiatej. Okej, väčšinou o jedenástej, dokonca párkrát šiel aj o polnoci, ale pochopte, ja po práci prídem, najem sa a potrebujem robiť na veciach do školy. Takže potom sa musím vždy zbaliť a ísť do kuchyne, a tak sa následne sťažujú tí, čo majú izbu pri kuchyni, že som tak neskoro v kuchyni. Well.. pracovať asi nebudem v kúpeľni. 

4. Dohodneme sa, že kedy kto čo upratuje, ale on aj tak musí urobiť niečo za mňa s tým, že to svoje neurobí poriadne, takže to musím po ňom robiť znovu. 

5. Oznámil mi, že by si svoju fešandu rád nasťahoval na byt. To mi nemohli oznámiť pred 4 mesiacmi, že to bude krátkodobé bývanie. Lebo človek miluje sťahovanie.  A to bola taká bodka za tým všetkým čo som pri ňom zažíval. Mimochodom sa ta piča teraz chýchúňa u neho v posteli asi dva metre odomňa. Vravíte si: Ale veď si mu dovolil, nech si priateľku donesie k vám, tak s tým treba počítať. Kurva ale ja som nič nedovolil, nikto sa ma na nič neopýtal. Len si tu priniesla obrovskú cestovnú tašku a začína sa tu udomácňovať. Mám chuť začať trieskať panvicami o seba a vrieskať jej do ucha: Ešte 50 dní!!! 

A mám pocit, že keby mu niečo poviem, tak sa to obráti ešte proti mne. Raz som naznačil, že by mohli prispieť aj ostatní /mysliac môjho najlepšieho spolubývajúceho/ do spoločného fondu a nie len my "štamgasti" a reakcia bola na spôsob "môžeš začať od seba". Fuck that. 

Ale idem bývať k mojej super kamoške na izbu. To už by mi malo vyjsť nie? Veď sa znášame už dva roky denno-denne v škole aj v práci. Nemôžem byť ja problém. Či? Ale to by chcelo viac sebakritiky, no depresiu sa teraz snažím akosi blokovať. *Emoji utekajúcej postavičky* 

 Blog

1 3 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu