asi nikto nevie ako sa citim. co prave prezivam a kde rpave som...nikto nezazil to co ja a nikto to nezazije....to sklamanie a bolest...tu stratu a smutok..plac a bolest niekde v kutiku duse...kde clovek citi to najzranitelnejsie...stratila som rpiatelov ktorych som mala nadovsetko rada...nic pre mna nebolo dolezitejsie len ony....ty priatelia....a to je jednine...co rpe mna ma v zivote zmysel...zmysel mat niekoho vedla seba v dobrom ci zlom...ked som stastna ci smutnaa...opitaa ci triezva ...prsote v kazdom momente....boli rpe mna vsetko(su pre mna vsetko a aj navzdy budu pre mna vsetko)..boli rpe mna radost....smiech ...dobroo...opora..boli rpe mna aj smutok a plac....bolest...hnev..a teraz somt oto vsetko stratila...stratila som to a to len svojou vinou...raz som sklamala a uz sa odpustit nedalo..endalo sa zabudnut...nedalo sa to...a dovera je na nule.... a ako ju ziskat spet?...ako?....oni su premna vsetko a to vsetko teraz nemam....sedim doma..sama...na posteli....ci rpi pocitaci..neviem co so sebou...nemam ..teda nemala som nikoho len ich...nezazila som lasku...no zazila ale aj v tej som sa sklamala..zazila som len to co je silne puto priatelstva a co je to brutalna depresia a smutok...neviem co mam robit...bez nich som nula...bez nich som nic....bez nich ema zmysel smiat sa...bez nich....nema zmysel nic...nema zmysel moj zivot...prsote nic....citim ze som za vsetko vinna...citim a a v iem to..ale preco?..ja sa zmenit chcem...hccem to...ale
sancu som uz premarnila..:´(...premarnila som vsetko..vsetky sance...som hlupa som sprosta...som prijebana pica ktora je tu len na obtiaz...vsetko co som mala som stratila....a to len mojou vinou...nechcem aby ma niekto lutoval..mne slova "bude to ok" nepomozu..nepomoz emi nic len ony...ich dvovera ..oppora a rpiatelstvo...prosim...prepacte...prepacte mi ze som taka...ez som sa tak chovala...ze som bola jak jebnuta....lutujem to do teraz..myslim na vas kazdu minutu a sekundu..kadzy ned...tyzden..mesiac...vy ste pre mna urobili to co pre mna nikto neurobil....kolko sme toho spolu zazili...kolko toho bolo?...ja na to zabudnut nechcem...spomienky su bolestive ked na nich spominam len ja sama....na ti ekrasne chvilky ktore sme spolu prezili...vsetko co sme spolu prezili mam teraz zahodit?...mam zahodit cele to puto rpiatestva...nie ja nechcem...ja to nedokazem..endokazem sa pozerat ako idete po chodbe a ani sa namna nepozriete..ako idete po chodbe bez toho aby som vam povedala ahoj alebo aby som vas objala..ja to proste nedokazem a nevydrzim to...nevydrzim to bez vas..srdce mi prepichla jedna velka rana...rana za ktoru si mozem len ja...rana ktora sa uz asi nidky nezahoji..a ktoru bduem lutovat do konca...
chcem vratit cas...chcem vratit to co bolo..tie krasne chvile....chcem to vratit a chcem aby to tak uz ostalo..aby som uz nesmutila....snazim sa smiat na niecom co nieje smiesne...len rpeto aby som zakrila svoj smutok...uz nie...uz staci...uz to nevydrzim.....potrebuijem vas....velmi ...potrebujem sancu...a potrebujem sa zmenit

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
simonkaaaa  22. 10. 2007 15:23
naopak...zažije to bohužiaľ každí.
Napíš svoj komentár