Na začiatku je sympatia, príjemný pocit v spoločnosti toho druhého, až človek postupne zistí, že si toho druhého viac, ako len obľúbil.
Zrazu ho poteší, keď sa teší, zarmúti, keď je smutný, záleží mu na tom druhom, už nie len ako na kamarátovi, niekedy v tom čase sa v srdci začína vytvárať slabučký pocit, prvýkrát potichučky povie: Mám Ťa rád...
Postupne zistí, že ten druhý mu chýba, ak s ním nemôže byť, zaujíma ho oveľa viac, ako strávil predchádzajúci deň, teší sa z maličkostí, veď život je len veľká mozaika, zložená z miliónov maličkých sklíčok a chcel by byť súčasťou aspoň málo z nich. Trávi s tým druhým oveľa viac času, zistí, že čas bez neho mu spôsobuje smútok. Niekedy vtedy povie: Ľúbim Ťa...
LÁSKA... to magické slovko, ktoré snáď presne nedokáže definovať nik... Nedokážem to ani ja, ani Ty, nejde to vtesnať do zopár písmen, či už napísaných, alebo povedaných. Nedokážem vysvetliť, čo pre mňa znamená ľúbiť, milovať, to musíš cítiť Ty sama, bez toho to nemá zmysel... Až prídeš na to, čo pre mňa znamenáš, ako veľmi mi na Tebe záleží, ako sa teším z toho, že Ti konečne môže vyjsť Tvoj sen, ktorý snívaš tak dlho, aj napriek tomu, že to bude znamenať, že nás to na dlhú dobu odlúči od seba a mal by som byť asi smutný, až konečne pochopíš, že to čo robím nerobím preto, aby som niečo získal, ale preto, aby si bola šťastná Ty, lebo to jediné je cieľom, až pochopíš, že za tým všetkým nie sú sebecké pohnútky, alebo nejaká prízemná vypočítavosť, keď porozumieš mojím pohľadom, venovaným Tebe, slovám bez slov, citu, ktorý ma spaľuje, ničí a napĺňa zároveň, vtedy pochopíš, čo pre mńa znamená, ak poviem: Milujem Ťa...
P.S.:a keď to celé okrem sympatií necítim? ?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
ewellyne
1. 4.apríla 2009 18:39
pekný blog
Napíš svoj komentár