A zrazu... (chvíľka poézie) ako blesk z jasného neba (koniec chvíľky poézie) sa mi to všetko zhatilo ( nech žije Madagaskar) no proste des a hrúza-všetko sa pokazilo, zrútilo, spadlo do neznáma, do zákutí,ktoré nikdy nenavštívim, všetky tie veľkolepé plány naskočili na vlak a ani mi nezamávali (...pigs...)
A ja, úbohý biedny červ na tejto zrazu krutej planéte som musela ísť len vonku..za svojou bandou suchých (akože moja partia )
Bola tam taká NUDA! Nedalo mi to,musela som niečo vymysliet, pretože som cítila ako tam zapúšťam do zeme korene, ako začínam spývať s okolím a to som proste nemohla vydržať
"Nudíte sa?" Kamaráti sa začali hrať na holúbkov z Popolušky a stále len pritakávali.V mojej blonďatej hlávke sa zrodil plán...poďme sa trošku báť
Vybrala som sa teda zo svojími friends na židovský cintorín...nikto tam nikdy nebol,nikto nevedel presne kde to je a úprimne nepredpokladala som,že to aj nájdeme To be honest, boli sme posratý keď sme išli tým tmavým lesíkom a videli len jednu sviečku ale akosi, sme žiadne hrobky nenašli.. nuž čo prešli sme cez les a posadili sa na schodíky pri nejakej bráne, apsoň sme sa prešli
Môjmu drbnutému kamarátovi to,ale nedalo (čo bolo na jednej strane super,lebo neviem,čo by sme potom celý večer robili) Zobral ešte jedného z tých odvážnejších a išli opäť tým kopcom,ktorému sme s kamoškou dali toľko milých negatývnych prídavných mien... (mali sme štekle ), a išiel hľadať hroby. Dosť sme sa o ňho báli, keď sa nevracal 15minút...
"utekááááááááááááááááj bééééééééž..."kričal kamarát bežiac ozlomkrky dole tým "milovaným kopčekom slávy". Jeden kamarát lapá po dychu, druhý sa rehoce ako blázon.
"Čo sa deje?" nechápali sme Vysvitlo, našli hroby a našli i zajaca to krvilačné zviera, ktoré isto iste slúži samotnému Satanovi, vyskočilo kamarátovi na krk a zahryzlo sa mu tými chutnými,pardón, strachu nahaňajúcimi hryzákmi do krku... aspoň tak nám to opísal na smrť vystrašený kamarát,zatiaľ, čo druhý len skonštatoval,že tam bol malý biely zajo (booooooše jeden malý les a toľko zajacov )
Nebudem sa tu už ďalej rozpisovať,pretože keď na to spomínam- začínajú mi skákať zimomriavky-pri pomyslení na toho zajaca=zabijaka, idem si radšej ľahnúť do postele a prikryť sa až po uši (ešte šťastie,že ich nemám také dlhé ako zajac)...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár