Viete,mam taky divny pocit.Stalo sa Vam niekedy,ze ste spoznali cloveka a neskutocne ste si ho oblubili?Nemyslim lasku na prvy pohlad ani priatelstvo do smrti,ale jednoducho ste vedeli,ze toho cloveka mate neskutocne radi a ani neviete preco.Ja som kedysi davno jedneho takeho cloveka spoznala...Bola to o rok mladsia blazniva holka i ked jej povaha a casta zmena nalady vacsine liezla na nervy.Ja som sa vsak pomalicky ale iste snazila vtriet do jej srdiecka neviem preco,ale mala som ju neuveritelne rada, a nakoniec sa mi podarilo,aby mala rada i ona mna Potom to uz islo lahko,ja som jej davala rady, a dost casto ju poucovala a zachranovala z dost neprijemnych situacii, do ktorych sa dostala.Jej povaha sa vsak zmenit nedala a tak ma parkrat dost nepekne zradila,sklamala ci ponizila....velmi ma to trapilo,pretoze prave do toho maleho cloviecika som vkladala vsetku nadej,ze kazdy je dobry a kazdy je schopny mat rad cely ten cas a nie len urcitu dobu.Ved to poznate najlepsie kamaratky na jeden mesiac ci rok...to som nechcela Bola moje zlato moj poklad a aj ked mi vsetci vraveli,aby som sa na nu vykaslala,ja som to nedokazala...I ked som s nou bola pohadana,stale som stala pri nej,vzdy ked jej bolo najhorsie chcela som pri nej stat a utierat jej slzy...ked som odchadzala na novu skolu,bolo to cosi neskutocne strasne....smutne...a velmi som sa bala co bude dalej,pretoze mi nieco navravalo,ze to bude presne tak,ako to byva so vsetkymi...
I bolo.Uz som skoro pol roka na novej skole a uz skoro pol roka som nevidela svoje zlato.Cele to zacalo byt divne hned v prve dni,ked som bola na novej skole,nepacilo sa jej,ze uz nechodim stale na tie iste miesta a ze poznam tolko ludi...potom sa na mna uplne vykaslala...Dnes som bola u nej pretoze ma na navstevu zavolala jej sestra,zlato ma privitalo tak chladne,ze som nevedela ci mam kricat ci plakat...nepovedala mi nic,ani sa ma len nespytala ako sa mam...
Je trpke spominat na vsetky tie chvile ked sme spolu blbli a je mi este smutnejsie ked si pomyslim,co vsetko som do nej vkladala,vsetky svoje nadeje a nakoniec to vsetko skoncilo zabudnute ako krasna rozpravka,co nam citavali kedysi ked sme boli mladi rodicia.Vieme,ze nam ju citali,vieme o com bola,ale uz neverime,ze je skutocna ako sme verili vtedy...ale preco?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
to sa stava... ale drzim palce, aby si nasla dalsiu tak super osobu ako ona... ved vies, nove miesta - vovi ludia keep smiling
Napíš svoj komentár
viem o com hovoris .. uplne presne to nahodou sadl no co uz ..treba ist dalej .. spoznavat novych ludi a nove nazory .. na niektorych ludi treba zabudnut