„Ja som aj chcel, ale si sa potom začala hádať s Matúšom a odpochodovala si tak rýchlo,že som ani nezaregistroval kde ideš“obraňoval sa Daniel, i keď bolo až príliš vidno ako si vymýšla.Sofia sa postavila a hodila na Daniela vypočítavý pohľad:“Takže ty si nevedel kam idem...“ „Áno,presne.“ „... a ja som bola nahnevaná...“ „rozzurená je lepší výraz“ „a bola som podľa bolesti hlavy aj dosť opitá“ „zritá jak svinňa podotýkam“ „...no, lebo ty si bol triezvy,nie?Hmm...a vonku bola tma...“ „No,okolo duhej ráno zvykne svietiť slnko,“ zasmial sa Daniel,postavil sa a šiel k jednéj postave ležiacej na zemi prikrytej nejakou špinavou plachtou.“A ty si ma nechal odísť?Ty dement!Veď sa mi tu medzi tými mŕtvymi psami mohlo niečo stať!“ Daniel sa postave chviľu ticho hrabal vo vrecku a potom vytiahol Sofiin mobil, „žiadne mŕtve psy tu nie sú!Keby boli, určite by ich niekto zožral,lebo tu nie je ani kúsok jedla a vôbec,keby boli mŕtve aj tak by ti nič neurobili.Nikam si odísť nemohla,lebo je bránka zavretá, tu máš mobil,včera si ho hodila Matúšovi do hlavy...“ Sofia spustila histerický záchvat smiechu:“Bránka?Kde tu vidíš bránku?Myslíš tú dieru v plote?“ Daniel Sofiin preafektovaný výstup ako stále odignoroval a pobral sa hľadať jej i svoje veci...Sofia zostala na „dvore“ sama(ak nepočítame spiaceho Matúša) a zapínala mobil.“Päť neprijatých hovorov od mami-no to zase bude kriku“usmiala sa a ponáhľala sa do chaty nájsť si svojho milujúceho Daniela.Chcela už ísť domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár