prosím, vráť čas!
Urob krtok späť a urob ho hneď!
Vráť mi kamarátky!
Naše trápne hádky,
čas, keď deň bol príliš krátky...
Tie časy bez problémov,
keď s dôverou,
jedna druhej tajomstvo sme prezeradili,
potom sme sa povadili,
nakoniec si odpustili,
časy plné smiechu,
časy nevinného detského hriechu...
Pamätám si a vždy pamätať budem,
na to naozaj nikdy nezabudnem...
Ako o štvrtej poobede,
vždy od pondelka do nedele,
si sa u mňa objavila,
kavou si sa osviežila,
vždy úsmev vyčarila,
všetko pre zábavu urobila,
potom sme vyšli z brány- bez zábrany,
vždy sme sa rozosmiali,
nikdy si neklamali,
stále sa iba zabávali,
hlúposti vystrájali,
Bože, ako dobre sme sa mali!
A Ty? Spomínaš?
Ja viem, už ma nevnímaš,
ale vráť sa o pár rokov dozadu,
vyriešili sme každú záhadu-každú dilemu,
nepotrebovali zmenu,
a predsa sme ju okusili,
ale koľko sme prekonali?
Čo všetko sme preskákali?
Nikdy sme nič netajili-nemali tajnosti
či išlo o hlúposti a či o krutosti,
priority pozmenili a teraz?
Nenáviď, krič a plač,
už je to ináč
už len ahoj, rana, Ty sa rýchlo zahoj,
to, čo nás kedysi spájalo,
nás teraz vzdiaľuje,
čo nás ukájalo,
nás dnes ľutuje...
Sesternička moja,
Ty si prvá, čo som do "rodiny" prijala,
ako dieťa sa s Tebou hrala,
smiala
plakala
nenávidela
Tebe verila,
toľko vecí som Ti sľúbila,
mala som Ťa rada-ľúbila!
Už mesiace sme sa nevideli,
"rodinu" v sebe popreli,
zabudli na všetko čo nás spájalo,
stačilo tak málo...
Len zmena prostredia a kamarátky o sebe nevedia...
Chýbate mi, no čo s tým narobím?
No a čo, že ľúbim?
Že sa učím bez Vás dýchať?
Bože, prepáč, ale ja sa musím spýtať,
prečo nás vždy rozdelíš?
Prečo sa o odpoveď nepodelíš?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár