Nad posteľou mám morskú zvonkohru plnú delfínov.
Rozmýšľam aké by to asi bolo ponárať sa bez dýchacieho pristroja ale aj bez toho že sa más nadýchnuť. Len tak sa ponoriť do modrého mora. Hlboko, tak aby nebolo počuť vonkajší svet. Len vlastne myšlienky.
Byt obklopený dúhovými rybkami. Sú všade kde sa pozrieš. Vraj je náš svet krásny ale je neporovnateľný s tou krásou zahalenou v nekonečnom mori.
To krásne ticho je pretrhnuté lúčmi z hora. To je svet odkiaľ som prišla.
No nechcem sa tam vrátiť. Chcem sa hrať s rybkami a pozorovať bublinky ktoré mi vychádzajú z úst. Vždy tak krásne prasknú a vydaju tenký zvonivý zvuk. More je plne takýchto zvončekov.
Nechcem už odtiaľ odisť.. chcem sa hrať s morskými riasami, rozprávať sa s dúhovými rybkami, pozorovať meniace sa farby mora, byt voľna...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár