„V našej dedine bolo veľa detí. Mali sme veľmi pekné a veselé detstvo i dospievanie. Každučkú voľnu chvíľu sme trávili spolu. Raz ma Líza zavolala do stodoly na kraji dediny. Bola o štyri roky staršia a už veľmi vyspelá. Vtedy som mala 14 rokov. Líza mala so sebou módny časopis, ktorý mi na seno a urobili sme si pohodlie. Bola som pyšná, že práve mňa zvala Líza so sebou, a nie iné dievča z dediny.

Spolu sme listovali v časopise. Líza sedela tesne pri mne. Cítila som blízkosť jej tela a zrazu som medzi nohami pocítila horúčosť. ,Aké máš krásne vlasy,’ povedala mi Líza a pohladkala ma po nich. Tvárou sa ku mne čo najviac priblížila a hľadela mi do očí. Navonok som bola stuhnutá, ale vnútri som celá horela. Bola som zmätená, ale zároveň šťastná. Zrazu ma Líza pobozkala. Bolo mi , akoby som padala do nekonečna. Bozk bol nežný, mäkký. Naraz sa Líza strhla a odtiahla sa. ,Prepáč, je mi to ľúto, Nina, to som nechcela. Prosím, nehnevaj sa na mňa, povedala.

Nevedela som, čo na to povedať, tak som mlčala. Šli sme každá domov. Odvtedy Líza odo mňa bočila. Nasledujúce leto som dostala prvý bozk od chlapca. Boli sme spolu na jednej párty a odprevadil ma domov. Na rozlúčku ma bozkal tvrdo na pery. Potom mi strkal jazyk do úst. Dovolila som mu to, ale vnútorne som bola zdesená a sklamaná. Od toho okamihu mi bolo čoraz jasnejšie, že s chlapcami to asi nepôjde. Keď si moje priateľky v škole o nich šepkali, akí sú zlatí a úžasní, bolo mi to vlastne jedno. Vôbec to mnou nepohlo. Keď som mala sedemnásť rokov, po prvý raz som sa tak naozajstne zamilovala. Volala sa Alexandra a bola z Bratislavy. Netajila sa svojou inou sexuálnou orientáciou. Stalo sa to na jednej párty.

Veľmi fajn sa nám spolu rozprávalo a po prvý raz som nabrala odvahu niekomu povedať o svojom zážitku s Lízou. Alexandra mi vzala ruku do svojej dlane a pozorne si ma vypočula. Keď som skončila, ešte vždy ma držala za ruku. Pozrela som do jej zelených očí a vedela som, že som našla, čo som hľadala. Som lesbička a vždy budem milovať iba ženy.

Príbech je z druhej ruky nakolko autorka nemala odvahu, mená sú vymyslene kôli nanonymite autorky.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
dudusho  20. 4. 2008 11:56
lol
 fotka
mujarca  20. 4. 2008 12:15
je super keď sa ľudia vedia nehanbiť za to, čím sú..
 fotka
pawlo  20. 4. 2008 12:35
Super príbeh - aj takáto dokaže byť realita
 fotka
ufogirl  20. 4. 2008 13:09
-rolf-

-lol-
Napíš svoj komentár